Legislatíva v dekriminalizácii marihuany sa zastavila na mŕtvom bode. Ešte pred troma rokmi premiér Robert Fico v blogu napísal, že tvrdé tresty nič neriešia a vláda sa bude snažiť, aby sa držanie marihuany preklasifikovalo z trestného činu na priestupok.
„Ak fajčiarom marihuany, milovníkom bonga alebo koláčikov s prísadou tejto mäkkej drogy hrozia na Slovensku veľmi prísne tresty, je legitímna otázka, či hrozba takýmito trestami je efektívna, keď pripúšťame veľký rozsah používania marihuany,“ tvrdil R. Fico.
Podľa Trestného zákona z roku 2005 je jedno, či máte pri sebe heroín, pervitín alebo marihuanu. Ak na to príde polícia, bude ich zaujímať iba množstvo, ktoré vám nájdu. Zákon je mimoriadne prísny a nerozlišuje medzi tvrdými a mäkkými drogami - pre vlastnú spotrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe drogu v množstve, ktorá zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie. Maximálny trest sú tri roky väzenia. Ak ide o osobu mladistvú, teda medzi 14 až 18 rokmi veku, maximálny trest je 15 mesiacov väzenia.
Na zmene zákona sa skutočne začalo pracovať a výsledkom bolo, že do určitého množstva, a v ojedinelom prípade, malo byť držanie marihuany iba priestupkom. Limit bol stanovený na jeden gram, ktorý postačí na tri dávky.
Legislatíva s blížiacimi sa voľbami zamrzla. Na zmene zákona sa pritom malo pracovať dva roky. „Nazdávame sa, že najmä mladým ľuďom, ktorí sú prvý raz prichytení s takouto drogou, treba skôr pomôcť, ako ich trestať väzením, poprípade im sťažovať kariérne vyhliadky záznamom v registri trestov. Ide však o citlivú nadrezortnú otázku, ktorá si vyžaduje širší konsenzus. Diskusia o príprave nových právnych predpisov doposiaľ nebola uzatvorená,“ reagovala pre TREND.sk hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Ak by sa prijal takýto zákon, predovšetkým mladí ľudia by sa vyhli nepríjemnostiam z mladosti a záznamom v registri trestov, ktorý sa s nimi bude niesť, keď si budú hľadať prácu. Zo štatistík Generálnej prokuratúry vyplýva, že drvivú väčšinu huličov trávy tvoria muži vo veku 22 až 30 rokov, inými slovami ide najčastejšie o vysokoškolákov na internáte.
Vlani bolo pre prechovávanie drog stíhaných 1 059 ľudí, z nich bolo odsúdených 681. Ide o pokles, keďže ešte v roku 2013 polícia stíhala 1 137 ľudí, z toho bolo odsúdených 652 osôb. Oproti kritickému roku ide o pokles stíhaných osôb až o 32 percent.
Zákony vo svete sú miernejšie
Miernejšiu legislatívu pritom presadili Česi ešte v roku 2009, keď definovali 15 gramov marihuany na vlastné použitie ako priestupok. Minulý rok sa množstvo znížilo na 10 gramov na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Česko spustilo začiatkom roka aj predaj lekárskeho konope v lekárňach. Trvalo to síce takmer dva roky od schválenia zákona, ktorý legálne využitie marihuany na zdravotné účely povolil, ale predsa - zatiaľ sa predáva len sušené konope zo zahraničia.
Konope je posledné dva roky legálne - nielen pre liečbu, ale aj čisto rekreačné užívanie - v štyroch štátoch USA (Colorado, Washington, Oregon a Aljaška) a v Uruguaji. Vyzerá to ako malý počet, ale v referendách, ktoré sú už naplánované, by v USA mohlo do konca roka 2016 legalizovať konope ďalších 16 štátov. Je medzi nimi aj Kalifornia a predpokladá sa, že revolúcia sa presunie aj do konzervatívnejšej Európy.
Každá krajina v Európe má však iný prístup. Napríklad v Belgicku sú povolené tri gramy, v Estónsku od roku 2005 je povolené množstvo 20 gramov, na Cypre 30 gramov, v Nemecku limit závisí dokonca od regiónu. Napríklad v Berlíne je to 15 gramov, v Mníchove len šesť. Nemci hovoria aj o širšom legalizovaní konope na lekárske účely, ktoré je veľmi striktné a týka sa len pár stoviek chorých ľudí.
Predovšetkým v južnej Európe je na vzostupe koncept „social cannabis clubov“. Ide o združenie pestovateľov, ktorí pestujú trávu pre svojich členov a polícia tento stav ticho akceptuje.
Konope ako liek
Legalizácia konope je celosvetovou témou už niekoľko rokov. Ako jeden z hlavných argumentov, prečo povoliť predaj lekárskeho konope je, že preukázateľne pomáha predovšetkým v liečbe symptómov svalového napätia, nevoľnosti, nechutenstva, nespavosti, kŕčov či pri psychických problémoch.
Skeptickejší lekári si myslia, že pre tieto ťažkosti bohato postačia existujúce lieky a bylinnú liečbu vnímajú ako výhovorku pre legalizáciu marihuany, čo nemusí byť nezmysel. V Kalifornii, ktorá legalizovala predaj marihuany v lekárňach už pred dvadsiatimi rokmi, si cez kartičku Medical Marijuana Patient ľahko zaobstará trávu každý rekreačný fajčiar.
Vedci z britského Nezávislého vedeckého výboru pre drogy (ISCD) ešte v roku 2010 vydali porovnávaciu štúdiu nebezpečnosti drog, ktorá dokázala, že ani marihuana, ani heroín nie sú tak nebezpečné ako alkohol, ktorý je ľahko dostupný v každom obchode.
Najväčší pokrok v diskusii o pozitívnych účinkoch marihuany urobil prominentný americký neurochirurg Sanjay Gupta. Ešte v roku 2009, keď sa v niektorých štátoch hlasovalo za legalizáciu marihuany, pre týždenník Time napísal článok pod názvom Prečo by som hlasoval proti. Potom však zmenil názor. Výsledkom bol dokument Weed (Tráva), pre ktorý sa vydal do sveta a rozprával sa s odborníkmi a pacientmi. „Takmer sedemdesiat rokov sme boli v Spojených štátoch systematicky zavádzaní. Za moju osobnú úlohu v tejto kauze sa teraz ospravedlňujem,“ povedal.
Účinky marihuany na ľudskú psychiku nie sú jednoznačné (štúdia vedkyne Madeline Meier potvrdila, že marihuana znižuje IQ človeka, ale následná revízia ju následne vyvrátila), v každom prípade štúdie sa zhodujú na tom, že užívaniu konope by sa mali vyhnúť predovšetkým deti. Potvrdil to pre denník MF Dnes aj český vedec Lumír Ondřej Hanuš, ktorý sa venuje výskumu kanabinoidov na Hebrejskej univerzite a patrí k zástancom legalizácie konope na liečebné účely.
Ak je človek dospelý, má vyvinutý mozog a nemá žiadne psychické ochorenie, nemôže mu konope uškodiť, tvrdí. „Ale u vyvíjajúceho sa mozgu, teda u detí a mladistvých do 22 rokov, existuje potenciálne nebezpečenstvo, že by konope mohlo uškodiť. Uškodiť by ale mohlo len vo veľmi malom percente a len s veľmi malou pravdepodobnosťou, napriek tomu ho musíme brať do úvahy," povedal.
Konope môže akceptovať len u detí, ktoré majú rakovinu a lekári už im nemôžu inak pomôcť. Ale aj u nich kvôli potenciálnemu riziku stoja pred ťažkým rozhodnutím lekári a rodičia. Potenciálne riziko však existuje aj u liekov, ktoré sa bežne užívajú. „Boli aj prípady, keď lieky boli legálne, napriek tomu urobili obrovské škody," dodal český chemik v odbore farmaceutickej chémie.
Každý štvrtý Európan húlil trávu
Takmer 80 miliónov dospelých, čo je takmer štvrtina dospelákov Európskej únie, v určitom období svojho života vyskúšala nelegálnu drogu. Najčastejšie užívaná droga je kanabis alebo marihuana, ktorú si zahúlilo až 75,1 milióna Európanov. Tieto štatistiky zverejnilo vo štvrtok Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCCDDA) v najnovšej analýze.
Kým v tradičných baštách huličstva - v Nemecku, Španielsku alebo v Británii - za posledné desaťročie záujem o „trávu“ klesá, rastúci počet huličov evidujú štatistiky v Bulharsku, Francúzsku a v troch škandinávskych krajinách - Dánsku, Fínsku a Švédsku.
Užívanie kanabisu (marihuany) v EÚ Zdroj: EMCDDA
Na Slovensku s hulením problém nie je
Keď sa analytici pýtali 15- a 16-ročných teenagerov, či užili za posledný mesiac marihuanu, na Slovensku sa k tejto skúsenosti priznalo len 16 percent mladých. Medzi európsku špičkou v húlení marihuany mladými ľuďmi patria naopak susední Česi. Tam sa k húleniu priznalo až 42 percent teenagerov.
O niečo menej zaostávajú v úprimnosti Francúzi, k ušúľaniu trávy sa priznalo 39 percent školákov. Pre zaujímavosť gram trávy sa na európskom trhu pohybuje v priemernej cene od osem do jedenásť eur.
Eleonora Kastelová z Národného monitorovacieho centra pre drogy tvrdí, že marihuana láka stredoškolákov oveľa viac ako dokazujú štatistiky EMCCDDA. Podľa najnovšieho národného prieskumu medzi stredoškolákmi marihuanu vyskúšala až tretina detí.
Na prieskume sa zúčastnilo vyše 4 900 stredoškolákov vo veku 15 až 19 rokov a viac než 5 400 mladých vo veku 11 až 14 rokov. „Mladým chýba voľnočasové vyžitie,“ hovorí na margo užívania kanabisu. Výskyt užívania marihuany je však na Slovensku už dlhšie stabilizovaný a nestúpa, ako to bolo napríklad do roku 2010.
Rozdiely v užívaní kanabisu medzi Českom a Slovenskom sú štatisticky významné aj pri vzorke ľudí od 15 do 34 rokov. Kým na Slovensku za ostatný rok fajčilo trávu len niečo cez sedem percent ľudí, u susedov to bol každý piaty Čech.
Najzaujímavejšie fakty o marihuane Zdroj: EMCDDA
Extáza je problém aj Slovenska
Okrem marihuany má Česko problémy s pervitínom (metamfetamínom). Zatiaľ čo v Európe bol vždy rozšírenejší amfetamín, v Čechách to bol z historických dôvodov pervitín, ktorý sa v krajine nelegálne vyrába od 70. rokov. Štatistiky z roku 2013 uvádzali problémové užívanie tejto drogy u 0,48 percenta dospelých Čechov - pre porovnanie na Slovensku je podiel ešte z roku 2007 na úrovni 0,21 percenta. V poslednej dobe sa najmä kvôli nízkej cene pervitín rozširuje z Česka do susedného Nemecka a Rakúska.
Rovnako riziková sa javí aj extáza, ktorú užilo za posledný rok 0,9 percenta Slovákov do 34 rokov. Popredné priečky s troma percentami užívateľov patria Česku, Holandsku a Británii. Jej cena sa v Európe pohybuje v rozmedzí piatich až desiatich eur za jednu pilulku.
Heroín je v Európe naopak na ústupe. Dokazujú to menšie počty závislých, ktorí nastupujú prvýkrát na liečenie a tiež klesajúce množstvo tohto narkotika, ktoré sa v Európe podarilo zachytiť. Klesajúci záujem o heroín sa odráža aj na menšom množstve drogy, ktorú sa podarilo polícii zabaviť na území EÚ. V roku 2013 úrady zadržali 5,6 tony heroínu, čo je jedno z najnižších množstiev za posledných desať rokov. Ešte v roku 2002 to bolo desať ton.
