Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa vo februári 2023 spomalilo na 8,5 percenta z 8,6 percenta v januári. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat a správy AFP.
Ekonómovia pritom odhadovali, že rast spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, vo februári klesne ešte viac, na 8,2 percenta. Dôvodom vyššej ako očakávanej inflácie bolo väčšie zdraženie potravín.
Rast spotrebiteľských cien
Presnejšie ceny potravín, alkoholu a tabaku sa podľa rýchleho odhadu vo februári 2023 zvýšili o 15 percent po náraste o 14,1 percenta v januári. Ceny v energetike pritom stúpli o 13,7 percenta (o 18,9 percenta v januári), priemyselných tovarov bez energií o 6,8 percenta (o 6,7 percenta pred mesiacom) a služieb o 4,8 percenta (o 4,4 percenta).
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny energií a potravín, vzrástla vo februári na nové rekordné maximum 5,6 percenta.
V medzimesačnom porovnaní sa ceny tovarov a služieb v euroregióne vo februári zvýšili o 0,8 percenta.
Úrokové sadzby zrejme ešte porastú
Februárové údaje signalizujú, že inflačný tlak v 20-člennej eurozóne zostal vysoký. To podporuje očakávania, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať v dvíhaní úrokových sadzieb, keďže inflácia viac ako štvornásobne prekračuje jej cieľ na úrovni 2 percentá.
Spomedzi najväčších ekonomík eurozóny sa tzv. harmonizovaná inflácia vo februári zrýchlila vo Francúzsku (na 7,2 percenta zo 7 percent), Španielsku na (6,1 percenta z 5,9 percenta), Holandsku (na 8,9 percenta z 8,4 percenta) a v Nemecku (na 9,3 percenta z 9,2 percenta) a v Taliansku sa spomalila (na 9,9 percenta z 10,7 percenta).
Najnižšiu mieru inflácie v eurozóne vykázali podľa rýchleho odhadu vo februári Luxembursko (4,8 percenta) a Belgicko (5,5 percenta) a najvyššiu mali Lotyšsko (20,1 percenta), Estónsko (17,8 percenta) a Litva (17,2 percenta).