Medzinárodný menový fond pracuje na platforme pre digitálne meny centrálnych bánk, ktorá umožní realizovať transakcie týmito menami medzi krajinami. Uviedla to dnes výkonná riaditeľka menového fondu Kristalina Georgievová.
„Návrhy týkajúce sa digitálnej meny by nemali byť roztrieštenými národnými návrhmi. Pre efektívnejšie a spravodlivejšie transakcie potrebujeme systémy, ktoré prepájajú jednotlivé krajiny: Potrebujeme interoperabilitu, "uviedla Georgievová na konferencii v Maroku. „Z tohto dôvodu Medzinárodný menový fond pracuje na koncepte globálnej platformy digitálnej meny," dodala.
Medzinárodný menový fond chce, aby sa centrálne banky dohodli na spoločnom regulačnom rámci pre digitálne meny, ktorý by umožnil globálnu interoperabilitu, čo je schopnosť rôznych systémov navzájom spolupracovať, poskytovať si služby a dosiahnuť vzájomnú súčinnosť.
Ak by sa na spoločnej platforme nedohodli, vzniklo by vákuum, ktoré by pravdepodobne zaplnili kryptomeny, upozornila Georgievová.
Rozdiel medzi digitálnou menou centrálnej banky a kryptomenami je ten, že digitálna menu má pod kontrolou centrálna banka, zatiaľ čo kryptomeny sú takmer vždy decentralizované. To znamená, že sú navrhnuté tak, aby ich nikto nemohol kontrolovať.
Možnosť digitálnej meny teraz skúma 114 centrálnych bánk. Zhruba desať z nich už podľa Georgievovej je takmer pri cieli. Ak však krajiny vyvíjajú digitálne meny len na domáce použitie, nie sú dodatočne využívané ich kapacity.
Digitálne meny by podľa šéfky menového fondu mohli tiež podporiť finančné začlenenie a zlacniť prevody peňazí. Priemerné náklady na prevod peňazí sú 6,3 percenta, ročne to je zhruba 44 miliárd dolárov.
Georgievová podľa agentúry Reuters zdôraznila, že digitálne meny by mali byť podložené aktívami. Dodala, že kryptomeny sú investičnou príležitosťou, ak sú podložené aktívami, ale ak nie sú, je to špekulatívna investícia.
Ďalšie dôležité správy
