V reakcii na demografické zmeny Európsky parlament navrhol zvýšiť počet poslancov Európskeho parlamentu (EP) zo 705 na 716.
Španielsko a Holandsko by mali získať po dvoch kreslách, zatiaľ čo Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Slovensko, Írsko, Slovinsko a Lotyšsko po jednom kresle navyše. Väčšie krajiny, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Taliansko, si zachovajú svoje súčasné zastúpenie.
Rozdelenie kresiel závisí od zásady „degresívnej proporcionality“, ako je stanovená v Zmluve o Európskej únii. Táto zásada vyvažuje počet obyvateľov jednotlivých štátov a potrebu primeraného zastúpenia menších krajín. Hoci väčšie národy majú viac poslancov Európskeho parlamentu, každý z nich zastupuje viac občanov ako ich kolegovia z menších krajín.
Návrh je teraz v kompetencii Európskej rady a na jeho schválenie je potrebné jednomyseľné rozhodnutie. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť spravodlivé zastúpenie všetkých občanov EÚ v Európskom parlamente.
Nariadenia na posilnenie práv cestujúcich železničnou dopravou
Nové nariadenia EÚ, ktoré posilňujú práva cestujúcich v železničnej doprave a sú účinné od júna 2023, sľubujú lepšiu podporu v prípade meškania a zvýšenú pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím. Pravidlá platia univerzálne pre všetky štáty EÚ a železničné služby, čo znamená významné zmeny v železničnom sektore.
Výraznou zmenou je zlepšenie podpory pre cestujúcich so zdravotným postihnutím. Železničné spoločnosti v celej EÚ musia poskytovať bezplatnú pomoc cestujúcim so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Zjednodušili sa aj požiadavky na pomoc, ktoré sa teraz vyžadujú 24 hodín pred cestou namiesto predchádzajúcich 48 hodín. Okrem toho, ak takíto cestujúci potrebujú sprievod, sprevádzajúca osoba môže cestovať bezplatne. Rozhodnutie tiež nariaďuje prístup pre asistenčné psy.
Nové právne predpisy ďalej obsahujú prísne ustanovenia pre prípad meškania alebo zrušenia cesty. V prípade meškania dlhšieho ako 60 minút majú cestujúci nárok na vrátenie plnej ceny lístka alebo presmerovanie bez ďalších nákladov. Ak meškanie presiahne 100 minút a nie sú k dispozícii možnosti presmerovania, cestujúci si môžu sami zorganizovať verejnú dopravu, pričom náklady im uhradia prevádzkovatelia železníc.
V právnych predpisoch sa od železničných spoločností vyžaduje aj väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o práva cestujúcich, postupy podávania sťažností a lehoty, čím sa podporuje prostredie priaznivé pre cestujúcich. Významným doplnkom je povinnosť uvádzať na cestovných lístkoch podrobné informácie o právach cestujúcich.
Europarlament reaguje na zneužívanie špionážnych softvérov
V reakcii na zneužívanie programu Pegasus a iného špionážneho softvéru prijíma Európsky parlament konkrétne opatrenia. Poslanci Európskeho parlamentu, znepokojení zneužívaním tohto softvéru, odhlasovali odporúčania na obmedzenie jeho nezákonného používania. Novoprijaté usmernenia povoľujú používanie špionážneho softvéru len za prísnych podmienok, nariaďujú hĺbkové vyšetrovanie podozrení zo zneužitia a vyžadujú podporu pre osoby, na ktoré je zameraný.
Jedinečným návrhom je vytvorenie technického laboratória EÚ, ktorého cieľom je odhaliť nezákonné sledovanie a podporiť medzinárodnú spoluprácu so štátmi mimo EÚ, ako sú USA a Izrael.
Holandská poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Renew Sophie in 't Veld zdôraznila riziko, ktoré špionážny softvér predstavuje pre demokraciu a uviedla, že môže potlačiť novinársku kontrolu, brániť opozičným politikom a umlčať mimovládne organizácie.
EÚ preinvestovala viac ako šesť miliárd eur na dopravnú infraštruktúru
Európska komisia poskytla viac ako šesť miliárd eur na 107 projektov dopravnej infraštruktúry prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF) a nástroja EÚ na strategické investície do dopravnej infraštruktúry. Viac ako 80 percent týchto prostriedkov zvýši efektívnosť, udržateľnosť a inteligenciu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) vrátane železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás.
Významné cezhraničné železničné spojenia vrátane tunela Brenner Base medzi Talianskom a Rakúskom a železničnej trate Rail Baltica získajú významné finančné prostriedky. Financované budú aj prístavy v rôznych krajinách na rozvoj dodávok energie na pevnine s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.
Ďalej je zahrnutá modernizácia infraštruktúry pozdĺž vodných ciest Seina - Šeldt a modernizácia vnútrozemských prístavov, ako sú Viedeň či Andernach. Bezpečnostné opatrenia v železničnej doprave sa zvýšia prostredníctvom európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a inteligentné dopravné systémy a služby (ITS) sa zavedú na cestách vo viacerých členských štátoch.
Projekty vybrané z 353 návrhov budú spolufinancované prostredníctvom grantov EÚ v rámci programu CEF Doprava na roky 2021 – 2027. Od roku 2014 bolo z nástroja CEF podporených takmer 1 300 projektov v sektore dopravy v celkovej hodnote 29,4 miliardy eur. Prostredníctvom programu CEF Doprava sú naďalej k dispozícii ďalšie možnosti financovania.
Modernizáciou prejde aj trať na Morave
Pred niekoľkými dňami bola pre verejnosť oficiálne otvorená zrekonštruovaná juhomoravská železničná trať v Česku, ktorá je dôležitým príjemcom investícií v rámci kohéznej politiky. Projekt v hodnote 265 miliónov eur, v rámci ktorého pribudlo 37 nových elektrických jednotiek, má za cieľ zmierniť dopravné preťaženie na vysoko frekventovanej juhomoravskej železnici, ktorá ročne prepraví približne 22 miliónov cestujúcich.
Moderné koľajové vozidlá budú obsluhovať dve najvyťaženejšie regionálne železničné trate v okolí Brna a nahradia zastarané vozidlá energeticky úspornými vlakmi. Tie ponúkajú bezpečnejšie, rýchlejšie a pohodlnejšie cestovanie, čo môže podporiť zvýšené využívanie vlakov. Každá jednotka je pomenovaná podľa tradičnej juhomoravskej odrody vína.
Železnica obsahuje európsky vlakový zabezpečovací systém ETCS a umožňuje rýchlosť až 160 km/h. Vzhľadom na to, že Česku bolo na obdobie rokov 2021 až 2027 sprístupnených 21 miliárd eur v rámci kohéznej politiky, krajina môže očakávať ďalší rozvoj udržateľnej a inteligentnej mobility.
Politická dohoda v oblasti kybernetickej bezpečnosti
Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli politickú dohodu v súvislosti s návrhom nariadenia o prísnych opatreniach v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci subjektov EÚ. Regulácia, ktorá bola prvýkrát oznámená v marci 2022, nariaďuje rámec riadenia, riadenia rizík a kontroly kybernetickej bezpečnosti subjektov EÚ.
Zavádza sa ňou aj rada pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá bude monitorovať jej implementáciu, a rozširuje sa mandát tímu pre reakciu na počítačové hrozby (CERT-EU). Po formálnom prijatí regulácie sa zvýši úroveň kybernetickej bezpečnosti v administratíve EÚ, čím sa posilní odolnosť voči budúcim výzvam.
Ďalšie dôležité správy
