Až takmer 40 percent medov dostupných na pultoch obchodných reťazcov nemá antibakteriálne vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre med. Vyplýva to z výsledkov Laboratória apidológie a apiterapie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV), ktoré skúmalo 43 vzoriek medu zakúpených v obchodných reťazcoch na Slovensku.

Len 16,3 percenta vzoriek spĺňalo požadovanú úroveň biologickej aktivity, ktorá je charakteristická pre pravé a nepoškodené medy. Živé zložky medu s antibakteriálnym účinkom sú výsledkom práce včiel, v poškodených, upravovaných či vo falšovaných medoch chýbajú, alebo sú nefunkčné.

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský počas tlačovej konferencie po zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) v Bruseli. V Bratislave 22. septembra 2020. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Neprehliadnite

Mičovský chce vyrukovať do boja proti podvodom s vínom

Podpriemerná antibakteriálna aktivita sa podľa testov zaznamenala u 19 vzoriek testovaných medov. Zvyšných 17 medov zo slovenských reťazcov vykazovali aktivitu len na úrovni samotnej cukornej zložky medu a možno ich tak považovať za mŕtve produkty.

„Všetko to dobré, čo robí med medom, bolo v týchto vzorkách mŕtve. Podiel antibakteriálnej aktivity nedosahoval potrebnú úroveň a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o mede ako funkčnej a zdraviu prospešnej potravine. V praxi to znamená, že takéto produkty by sme nemali označovať ako med. Ak to robíme, uvádzame spotrebiteľa do omylu a ten v presvedčení, že si kupuje med s antibakteriálnymi účinkami, si v skutočnosti kupuje iba nefunkčnú potravinu, ktorá z hľadiska zdravia a budovania imunity nemá pre človeka žiadnu pridanú hodnotu," povedal vedúci Laboratória apidológie a apiterapie na Ústave molekulárnej biológie SAV Juraj Majtán, ktorý založil projekt Medové laboratórium.

miniBilla vo Valaskom
Neprehliadnite

Národná ochrana označenia pôvodu výrobkov sa obmedzí

Za doslova katastrofálnou kvalitou medu, ktorý je dostupný v obchodných reťazcoch, je podľa neho často neodborná manipulácia, upravovanie či jeho falšovanie. „S medom po vyzretí v plástoch, jeho následnom vytočení, krátkodobom státí a výslednom naplnení do pohárov, by sa nemalo už nič robiť. Ak sa tento proces poruší, napríklad zahriatím medu pri teplote nad 40 stupňov Celzia, med sa znehodnocuje, stráca svoju výnimočnosť - biologickú aktivitu. Zahrievanie sa bežne robí, ak chceme 'zrušiť' kryštalizáciu medu, ktorá je mimochodom jeho prirodzená vlastnosť," vysvetlil Majtán.

Úroveň kvality medov sa nedá vždy odhaliť, pretože v súčasnosti používané laboratórne metódy sú už zastarané, respektíve rozsah jednotlivých meraných parametrov je nevhodne nastavený. „Súčasné legislatívne normy, ktoré definujú kvalitu medu na Slovensku, ale aj v Európe, sú nedostačujúce na odhalenie všetkých foriem falšovania alebo znehodnotenia kvality medu. Preto sme vyvinuli novú metódu hodnotenia kvality tohto včelieho produktu s ohľadom na jeho antibakteriálny účinok," dodal Majtán.