„Hlasovať budeme podľa toho, ako poslanci pristúpia k rozprave. Ak to nebude osobná prezentácia poslancov, môže byť hlasovanie už o jedenástej,“ povedal s tým, že návrh uznesenia je pripravený a podpisujú sa pod neho poslanci vládnych i opozičných strán. M. Glváč zároveň vyjadril sklamanie, že na grémium neprišli zástupcovia SaS, ani Ján Budaj a ani predseda Sme rodina Boris Kollár.

Novela ústavy ako aj nadväzujúci zákon o ústavnom súde, ktoré schválili minulý týždeň poslanci, aby následne na ich základe prijali uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií a milosti udelenej Michalovi Kováčovi ml., vyšli už v Zbierke zákonov. Znamená to, že táto legislatíva je platná a účinná. Návrh uznesenia musí predložiť 30 poslancov a súhlasiť s ním musí najmenej 90 zákonodarcov. Ak bude takéto uznesenie prijaté, bude ho môcť posúdiť ústavný súd. Poslanci novelu ústavy, ktorá rozširuje kompetencie parlamentu o možnosť zrušiť amnestie a milosti, prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní a schválili minulý týždeň 30. marca.

Rovnako tak ako aj nadväzujúcu novelu zákona o ústavnom súde. Podľa schváleného návrhu zrušenie amnestií či milosti udelených prezidentom SR musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten rozhodnutie parlamentu môže potvrdiť, alebo ho zruší. Ak však ústavný súd neprijme v stanovenej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. V pondelok tieto legislatívne zmeny podpísal prezident Andrej Kiska.

Národná rada má podľa návrhu v stredu prijať uznesenie, ktorým ruší článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády SR z 3. marca 1998 o amnestii, rozhodnutie predsedu vlády zo 7. júla 1998 o amnestii, rozhodnutie prezidenta SR v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997. V dôvodoch sa okrem iného uvádza, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády o amnestiách, a tiež aj udelená milosť prezidentom Michalom Kováčom zo dňa 12. decembra 1997.

Uznesenie vychádza z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi, a blízkym predstaviteľom štátnej moci. Taktiež berie do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Odvoláva sa aj na sľub prezidenta, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony.

Poslanecké grémium sa dnes tiež dohodlo, že k schôdzi, na ktorej má byť odvolávaní minister práce Ján Richer, bude hneď po skončení 14. schôdze NR SR. Na nej však zostáva ešte prerokovať 26 bodov. Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze podala opozícia v piatok. „Predseda NR SR musí zvolať schôdzu do siedmich dní. Je dohoda, že po skončení schôdze. Ak sa to nestihne, schôdza musí byť najneskôr v piatok,“ vysvetlil Glváč.

Opozícia iniciovala odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera za kauzu Čistý deň ako aj za ďalšie zlyhania v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnych služieb. Poslankyne NR SR Natália Blahová (SaS) a Erika Jurinová (OĽaNO) v piatok podali návrh na konanie mimoriadnej parlamentnej schôdze, ktorý podporilo vyše 50 opozičných poslancov. Ako povedala novinárom Blahová, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) zlyháva a neplní si svoje povinnosti, pričom kontrolné mechanizmy, ktoré majú odhaľovať pochybenia, sú nepostačujúce.

„Ministerstvo a ústredie práce drží ochrannú ruku nad týraním a zneužívaním detí a toto im nemôže žiadna slušná demokratická krajina ani občania dovoliť. Deti, ktoré boli zverené tomuto rezortu, sa nemôžu dovolať ochrany ich práv, a to je jednoducho neprijateľné,“ povedala s tým, že Richter podľa nej používa štátny aparát, aby prehrešky voči právam detí kryl.