Slovenská vesmírna konferencia VýťahConf je už za dverami. TREND sa porozprával s jej podporovateľom Matejom Poliačekom, ktorý spolupracuje s Medzinárodnou vesmírnou stanicou
Umiestnili ste sa v rebríčku Forbes 30 pod 30. Čím ste ich zaujali? Súvislo to nejako s vesmírom?
To je skôr otázka pre organizátorov rebríčka. Určite to však súviselo s vesmírom, keďže som sa v rebríčku umiestnil v kategórii Veda a vzdelávanie a výrazná väčšina mojich profesionálnych a dobrovoľníckych aktivít od ukončenia školy je spojená práve s vesmírnym sektorom.
Nezaoberať sa vesmírnymi témami v mladom veku a začať neskôr neznie tak zle. Bol to pre vás v niečom hendikep?
Zo začiatku mojej profesionálnej kariéry vo vesmírnom priemysle som to tak vnímal, najmä v porovnaní s kolegami, ktorí o kariére v tomto sektore snívali už od detstva. Letectvo a kozmonautika ma tiež zaujímali, počas školy som v nich však nehľadal kariéru. Našťastie matematika a softvérové inžinierstvo, ktoré som študoval, sa vo vesmírnych témach vyskytujú, takže svoje znalosti viem uplatniť. Vesmírny sektor je v súčasnosti už natoľko rozvinutý a komplexný ekosystém, že miesto v ňom si vie nájsť široké spektrum profesionálov. Skúsenosti z iných priemyselných sektorov častokrát môžu byť výhodou, preto nepovažujem presun do vesmírneho priemyslu aj neskôr počas kariéry za problém.
V akom stave je podľa vás vesmírny priemysel na Slovensku? Dominuje štátny či súkromný sektor?
Môj osobný názor je, že veci sa hýbu správnym smerom. Československo bolo treťou krajinou po Sovietskom zväze, ktorej občan navštívil vesmír, takže tradícia vesmírneho výskumu u nás existuje a do istej miery ju inštitúcie ako napr. SAV doteraz udržiavajú prácou na medzinárodnej úrovni. To, v čom však zaostávame, je podpora startupov a mladých vesmírnych firiem. Ak to vyhodnotíme z pohľadu spolupráce s Európskou vesmírnou agentúrou, tak v porovnaní so susednými krajinami tiež zaostávame, napríklad Česko je plnohodnotným členom ESA od roku 2008.
My sme sa stali spolupracujúcim štátom v roku 2015 a v roku 2022 sme sa stali asociovaným štátom ESA na 7 rokov, čo je niečo ako posledný stupeň pred plným členstvom. Tieto rozhodnutia sú z pragmatického hľadiska pochopiteľné - krajina potrebuje mať adekvátne rozvinutý vesmírny sektor na to, aby členstvo v ESA naplno využila. Od roku 2021 máme Slovenskú vesmírnu kanceláriu, ktorá aktívne a podľa mňa veľmi úspešne, pracuje na akcelerácii tohto rozvoja. Stále sa však naskytá otázka, čo spôsobilo toto značné oneskorenie Slovenska v tomto sektore. Určite máme množstvo skvelých nádejných talentov.
Potrebujú aj podporu zo strany politikov, alebo to až tak veľmi nesúvisí?
Spomínal som už Slovenskú vesmírnu kanceláriu. Tá poskytuje rôzne iniciatívy a programy, ktorými rozvíja slovenské vesmírne firmy, podporuje vzdelávanie, alebo inak priamo pracuje na vývoji slovenského vesmírneho priemyslu. Aspoň podľa môjho názoru je prítomnosť tejto podpory citeľná a súčasná situácia v slovenskom vesmírnom priestore je výrazne pozitívnejšia ako pred vznikom tejto kancelárie.
Rozvoj slovenského vesmírneho priemyslu je však komplexný problém a priama podpora nemusí stačiť na jeho vyriešenie. Dlhodobo máme problém s udržaním talentov na Slovensku, či už ide o študentov alebo profesionálov. Systematická a kontinuálna podpora školstva, vedy a výskumu je preto nutná a mala by byť prioritou.
Bude slovenská vesmírna konferencia VýťahConf, ktorá začne 11.4. a ktorú podporujete, v tomto smere nápomocná?
Určite áno, konferencie tohto druhu sú dôležitým nástrojom na výmenu nápadov a nadviazanie kontaktov so zahraničnými partnermi. Konferencia VýťahConf je unikátna práve svojím zameraním na vesmírny priemysel zo strany biznisu, a pozvaní rečníci sú zväčša veľmi zaujímaví a pokrývajú široké spektrum tém. Je to skvelá príležitosť jednak pre skúsených profesionálov, ako aj pre laikov a ľudí, pre ktorých je vesmírny sektor koníčkom.
Podarilo sa vám spolupracovať s astronautmi na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ako sa človek dostane k takej spolupráci?
Príležitosť pracovať s astronautmi na palube ISS mám vďaka mojej práci v tíme letovej kontroly stanice. V mojom prípade išlo o postupný proces. Začal som s prácou v Európskej vesmírnej agentúre vďaka programu Young Graduate Trainee, na tom som potom budoval svoje znalosti o pilotovanej astronautike pomocou rôznych projektov a workshop. Na základe týchto skúseností som sa neskôr uchádzal o pozíciu, ktorá spadá pod ISS.
A v čom spočívala vaša funkcia pri spolupráci na ISS?
Dodnes pozostáva z monitorovania a prevádzky modulu Columbus, ktorý patrí Európskej vesmírnej agentúre. Hlavnou zodpovednosťou tímu, do ktorého patrím, sú palubné systémy modulu a ich využitie. Ako súčasť letového riadenia ISS sa staráme o ich bezpečný chod a zo Zeme vykonávame rôzne aktivity, či už vedecké, alebo údržbu modulu.
Je vesmír vaším koníčkom aj prácou? Alebo popoludní nechávate všetky hmloviny a satelity za dverami?
Okrem mojej hlavnej práce s ISS mám viacero vesmírnych projektov. Len pred pár dňami som sa vrátil z Arménska, kde som v rámci Rakúskeho vesmírneho fóra (ÖWF - Austrian Space Forum) pomáhal realizovať simulovanú misiu na Mars. Okrem toho som aktívnym členom Space Generation Advisory Council, organizácie, ktorá reprezentuje študentov a mladých profesionálov vo vesmírnom sektore a poskytuje im množstvo príležitostí. Tiež pracujem na vedeckom projekte, ktorý by som jedného dňa chcel dostať na obežnú dráhu zeme. Ale, samozrejme, voľný čas trávim aj inak ako vesmírom.
- Matej Poliaček
V roku 2021 bol zaradený v rebríčku Forbes 30 pod 30 v kategórii veda a technika na 29. mieste. Je veľkým fanúšikom Slovenskej vesmírnej kancelárie. Pracoval na viacerých projektoch na medzinárodnej vesmírnej stanici priamo s astronautmi. Podľa neho problém vesmírneho priemyslu na Slovensku netkvie v tom, že nemáme dostatok šikovných ľudí - máme. Problém je v podpore týchto ľudí.
Viac informácií o konferencií získate na externej stránke
