Majú sa súkromné firmy viac angažovať v zdravotníctve, alebo by ho mal zastrešiť štát?

V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či by sa mali súkromné firmy viac angažovať v zdravotníctve, alebo by ho mal zastrešiť štát. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 30. marca 2023 a pondelkom 3. apríla 2023 celkovo 70 osobností slovenskej ekonomiky.

Pozrite si výsledky ankety a odpovede:

42 % Určite viac firmy, sú oveľa efektívnejšie

Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart, a.s.
V ambulantnej starostlivosti jednoznačne môžu hrať prím súkromníci. V nemocničnej starostlivosti by súkromné firmy mali mať možnosť pôsobiť len za predpokladu, že budú garantovať plnú šírku zdravotnej starostlivosti a pokrývať nielen investične menej náročné a krátkodobo atraktívnejšie odbory.

Peter Michajlov, konateľ a výkonný riaditeľ , SIMPLEA FINANCIAL SERVICES, s.r.o., Bratislava
Téma súkromného vlastníctva v zdravotníctve sa už roky, bohužiaľ, populisticky vníma iba v oblasti tzv. poslednej míle – teda fyzickej ambulantej/nemocničnej starostlivostli. Tu súkromné vlastníctvo často vyvoláva neopodstatnené emócie. Pravdou ale je, že zdravotníctvo je všade na svete súkromné takmer celé. Súkromné firmy financujú vývoj liekov a liečiv a tieto následne vyrábajú, súkromné firmy vyrábajú zdravotnícke prístroje, nástroje a pomôcky, súkromné firmy všetko toto distribuujú, inštalujú a servisujú. Súkromné firmy stavajú nemocnice, dodávajú do nich všetko od najpokročilejších operačných robotov po poslednú žiarovku, súkromné firmy vyrábajú všetko od invalidného vozíka, cez sanitku po záchranársku helikoptéru. Súkromné firmy prevádzkujú verejné aj súkromné poistenie, z ktorého je väčšina vyššie uvedeného financovaná. Štát v tomto celom kolotoči stanovuje pravidlá hry, určuje výšku zdravotného poistenia a toto poistenia potom platí za svojich štátnych poistencov. Emócie však záhadne vyvoláva iba to, či toto všetko súkromné na konci reťazca v tej konkrétnej budove na konkrétnej adrese prevádzkuje štát, mesto, VÚC alebo súkromná firma. Pre mňa je jednoznačne na prvom mieste kvalita a efektivita. Pokiaľ túto dokáže dodať súkromný prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, prečo mu v tom brániť?

Martin Volek, riaditeľ, Volis International
Štát nie je schopný postaviť nemocnicu Rázsochy desiatky rokov. Penta Hospitals to dokázala rýchlejšie a ešte k tomu s pozitívnou komunikáciou okolo toho.

Martina Slabejová, výkonná riaditeľka, Americká obchodná komora v SR
Štát by mal zabezpečiť rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, čím znižuje ekonomické a sociálne nerovnosti. Súkromný sektor vie poskytnúť prémiové služby, ale za vyššie poplatky. Súkromné firmy vedia priniesť inovácie, zvýšiť efektívnosť, zvýšiť konkurenciu, čo bude mať dopad na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti. Štát zas môže zabezpečiť štandardizáciu a kontinuitu. Súkromný sektor je flexibilnejší, prispôsobivejší, je zameraný na zisk a štát je viac nákladovo orientovaný a viac byrokratický a pomalší v rozhodovaní. Optimálne riešenie je teda kombinácia oboch prístupov.

Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Štát by mal principiálne zabezpečovať to, čo súkromní podnikatelia dodať nevedia - teda legislatívne rámce, reguláciu a kontrolu. Vrátane tlaku na to, aby bola kvalitná zdravotnícka starostlivosť dostupná pre každého, vrátane ľudí z regiónov alebo z nižších sociálnych vrstiev. O ostatné sa postarajú firmy, ktoré aj na príklade zdravotníctva dokazujú, že to vedia robiť lepšie a efektívnejšie ako štát.

Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.
Štát by mal nastavovať pravidlá a zabezpečiť kontrolu ich dodržiavania. Štát by nemal poskytovať zdravotnú starostlivosť. Vôbec. Žiaľ, štát si túto možnosť nenechá ujsť – jeho predstavitelia stále vedia na zdravotníctve zarábať – politicky aj kšeftami.

Martin Wiedermann, generálny riaditeľ, Centrálny depozitár cenných papierov SR
Súkromný sektor a konkurenčné prostredie je vždy flexibilnejšie a efektívnejšie. Tie oblasti, ktoré súkromný sektor neutiahne, by mali byť pokryté štátom.

Stanislav Verešvársky, managing director a výkonný riaditeľ, DanubiaTel, a.s.
Príklad Penty to jednoznačne potvrdzuje. Hoci rozhodne nie som fanúšikom ich lobbovacích aktivít, musel som si položiť otázku, prečo štát nie je schopný za 250 mil € vybudovať novú modernú nemocnicu, ako Penta?! Veď z hľadiska štátneho rozpočtu, či pravidelných platieb do rezortu zdravotníctva, to nie je až tak kritická suma?! Odpoveď je pritom jednoduchá - štát by ani za miliardu nedokázal postaviť nič, čo by sa tomu aspoň trochu podobalo...

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Predovšetkým, otázka je trochu sugestívna. Štát by mal totiž pôsobiť len v oblastiach, ktoré zodpovedajú jeho podstate; poskytovanie zdravotnej starostlivosti to nie je. Zákonodarná a súdna moc sú vymedzené práve len štátu (to je dobré). Štát by mal teda pre každú oblasť ľudskej činnosti (vrátane zdravotnej starostlivosti) určiť najlepšie možné pravidlá a potom zabezpečiť ich efektívne vymáhanie. Ak by si štát plnil svoje základné úlohy riadne, o zvyšok by sa už efektívne postarala slobodná spoločnosť.

Rudolf Adam, predseda predstavenstva, Finportal, a.s., Bratislava
Kombinácia. Základná sieť pod štátom a všetka nadstavba súkromná.

Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions a.s.
Je úplne jedno, kto službu poskytuje. Štát nech najprv určí, čo má byť hradené z povinného zdravotného poistného a platí za svojich poistencov rovnako, ako platia aj zamestnanci. Kde je kúpyschopný dopyt, vznikne vždy aj ponuka.

Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit, s.r.o., Bratislava
Je treba podporovať privátny sektor a konkurencie schopnosť aj v zdravotníctve. Teraz to pekne vidíme na nemocnici Bory. Privátny investor vybudoval špičkovú nemocnicu a štát sa s niečím podobným ani len nerozhýbal.

Ivan Paule, partner, TPA Audit
Ide o službu a pri nej je súkromník príjemnejší poskytovateľ a aj efektívnejší. Možno aj preto, že o korupcii v súkromnej sfére počuť menej ako v štátnom sektore a tiež že masívnosť procesov pri obstarávaní je v súkromnej sfére menšia. Štát by sa mal venovať hlavne tomu aby jasne zadefinoval to čo sa platí zo zákonného zdravotného poistenia a dohliadal nad kvalitou poskytovaných služieb.

Peter Augustinič, executive director,  DGT factory, a.s., Bratislava
Bohužiaľ štát zjavne sám nedokáže efektívne riadiť zdravotníctvo. Mal by transparentne nastaviť pravidlá a systém a nechať spolufungovať aj komerčnú konkurenciu. Chápem, že nie všetko sa dá, ale čisto štátne zdravotníctvo je utópia.

Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin, a.s, Cífer
Akokoľevk ho musí regulovať a zároveň garantovať štát. Dnes štát zásadne zlyháva v manažovaní nášho zdravotníctva, tému podceňuje, chaotizuje a silne politizuje. Rázsochy sú rukolapným dôkazom. Pokiaľ budeme mať solidárny centralizovaný systém koncové garancie musí poskytnúť a nechať nezávislé inštitúcie bojovať o pacienta kvalitou.

Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Absolútne áno. Súkromný sektor je efektívnejši a pružnejši. Celkovo by sa malo aj do fungovania štátu implementovať viac prvkov z riadenia firiem.

Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert, k.s., Bratislava

Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska

Martin Hrnko, predseda predstavenstva, QBSW

Martin Jacko, managing partner, Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, s.r.o, Bratislava

Martin Šimun, predseda dozornej rady, Dôvera zdravotná poisťovňa

Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia

Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko 

Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments

Róbert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC

40 % Mali by si to rozdeliť, niektoré oblasti súkromníci neutiahnu

Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit
Základ by mal byť postavený na štáte, ale alternatíva v súkromnej sfére je vítaná - z pohľadu konkurencie, zlepšovania, zavádzania nových technológií, doplnkových a nadštandardných služieb.

Robert  Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Vidíme, že štát to vôbec nezvláda a to je jedno aká vláda bola pri moci. Okrem iného štát ani neplatí odvody za svojich zamestnancov v takej výške ako všetci ostatní, následne pravidelne oddlžuje nemocnice, ktoré nezvládajú nákladovo ani len bežnú prevádzku. Samostatnou kapitolou je obrovský investičný dlh ktorý má štát voči zdravotníckym zariadeniam, kde mnohé sú skôr múzeami ako modernými zdravotníckymi zariadeniami.

Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Štát by mal v zdravotníctve hrať fundamentálnu rolu. Ktorú ale aktuálne nehrá. Som za väčšie rozdelenie kompetencií a úloh.

Daniel Gašpar, managing partner, Crowdberry a.s.
Starostlivosť o zdravie je kritická služba a súkromní poskytovatelia prinášajú štandard, ktorý poznáme zo zahraničia. Nie je otázka či, ale kedy.

Erik  Maxin, zakladateľ, MAXIN’S Group, a.s., Bratislava
Som za konkurenciu aj v sektore zdravotníctva, mali by sme na Slovensku mať aj súkromné zdravotnícke zariadenia. Na príklade nemocnice Bory je vidieť obrovský rozdiel v efektivite práce a fungovania súkromných a štátnych spoločností. Štát doteraz neurobil vôbec nič s novou verejnou nemocnicou. Uvidíme, ako dopadne Plán obnovy, ten ale tiež nevyzerá vôbec ružovo. Na druhej strane sú zdravotnícke výkony, ktoré súkromné zariadenia robiť nechcú, ide o komplikované a drahé zákroky a liečby, preto by si to mali so štátom vzájomne rozdeliť.

Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T, s.r.o., Žilina – Považský Chlmec
Pokiaľ bude zabezpečovať zdravotníctvo len štát, bude naše zdravie vyzerať ako diaľnica do Košíc v roku 2010.

Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Nie som apriori proti účasti súkromného sektora v zdravotníctve, vytvára konkurenčné prostredie a pozitívne tlačí aj na štát. Som presvedčená, že v zdravotníctve je prvoradá kvalita služby a nie kto ju poskytuje. Podstatné je, či pacientovi lekár pomôže a či nebude doplácať. Myslím si však, že pre súkromníka v zdravotníctve nie sú sociálne najslabší pacienti prioritou, preto má v systéme svoju nezastupiteľnú úlohu štát.

Milan  Černák, managing partner,  RSM SK, s.r.o., Bratislava
Núka sa odpoveď, že zdravie nie je ziskový biznis, a preto by malo byť výlučne pod krídlami štátu. Realita však jasne ukazuje, že Slovenská republika a jej vládne garnitúry nie sú schopné zabezpečiť dôstojnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a slušné podmienky pre zdravotnícky personál tak, aby sme dlhé roky netrpeli jeho akútnym nedostatkom. Je v poriadku, že štát má regulačnú moc, ale nepotláčal by som trhové sily v zdravotníctve, lebo by to obmedzilo jeho schopnosť reagovať na neustále sa meniace potreby pacientov.

Martin Melišek, CFO, Softec
Efektívnosť štátu v zdravotníctve je žalostná, napriek tomu niektoré nákladné činnosti budú aj v budúcnosti nepredstaviteľné bez štátnych zariadení. Dnešné pravidlá, keď často náklady zostávajú štátu a zisk berú súkromné zariadenia, je potrebné čo najskôr zmeniť a oddelením vyčistiť trh v zdravotníctve.

Mikuláš Gazda, CEO, AGENDY, a.s., Vranov nad Topľou
Do zdravotníctva súkromný sektor prináša dve systémové výhody, a to efekt konkurencie a ziskovú motiváciu k efektívnosti. Štát má riešiť vysoký výskyt tak zvaných predchádzateľných úmrtí, ktorý je vo väčšine prípadov viazaný na zlyhávanie štátnej politiky, pokiaľ ide o otázky verejného zdravia, životného prostredia, zmeny životného štýlu, redukcie rizikových faktorov a socioekonomických aspektov. Na Slovensku vysoký podiel tak zvaných zachrániteľných pacientov hovorí o zlyhávaní zdravotného systému, predovšetkým kvality zdravotnej starostlivosti, nedostatočnej sekundárnej prevencii a nedostatočnej efektivite život zachraňujúcich zákrokov.

Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Bez súkromného kapitálu sa zdravotníctvo nepohne ďalej. Veď štát nebol schopný za dlhú dobu postaviť novú nemocnicu a dokonca ani zrekonštruovať staré, nevyhovujúce nemocnice. Na získanie dodatočných zdrojov do zdravotníctva treba rozšíriť možnosť doplnkového zdravotného poistenia.

Pavel Nechala, advokát, Nechala and partners, s.r.o.,
Ak poskytovateľom verejných služieb je súkromný sektor, potom úlohou štátu je nastaviť vhodný dohľad a reguláciu. Dosahovanie zisku je dobrým podnikateľským motivátorom, no štát ma aj iné úlohy.

Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
Branislav Rentka, CEO, m:zone, s.r.o., Vráble

Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex, s.r.o., Bratislava

Erik Vicena, zástupca generálneho riaditeľa pre obchod, PPA CONTROLL, a.s., Bratislava

Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions, a.s.

Ľudovít Černák, predseda predstavenstva, Sitno Holding

Marko Šarmír, managing partner, RecruitMen & Developium Group

Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich

Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia, s.r.o., Vráble

Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.,s.r.o., Bratislava

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Rudolf Lukačka, konateľ, Relas, s.r.o.

Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora

11 % Viac štát, súkromníci by mali zastrešiť len menšie služby (zubári a pod.)

Erik Baťalík, CEO, REINS – First iBuyer in Slovakia
V niektorých oblastiach by nebolo správne, aby sa súkromný sektor angažoval viac , keďže oblasti typu obrana, školstvo alebo zdravotníctvo majú celospoločenský význam. Súkromný sektor je vždy len privátny, v ktorom je primárnym účelom tvorba zisku. V oblasti ako je zdravotníctvo by pohnútky tvorby zisku daný segment vysoko poškodzovali.

Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Určite viac štát. Aj tak ak vzniknú problémy, pacient končí v štátnom zariadení. Predovšetkým je potrebné, aby nemocnice riadili odborníci. Myslím tým odborníkov na management a ekonomiku so skúsenosťami.

Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Som za silnejší vplyv štátu, čo neznačí, že privát. sektor nemá priestor. Ale nie tak, že štát (daňový poplatníci) sa celý život skladajú na št.zdravotníctvo , potom stát "odpreda za 1euro, zrekonštruované budovy" jednej 5písmenkovej spoločnostica tá ako spasiteľ vpláva majestátne do vôd SK zdravotníctva, to je pre cestujúcich -klientov Titanic.

Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
Momentálne máme v zdravotníctve „mačkopsa“ – ani poriadne regulované súkromné ani plne funkčné státne zdravotníctvo. Ak by sme boli schopní vytvoriť dobré regulácie pre súkromné spoločnosti, viem si predstaviť, že by to fungovalo. To isté ale platí aj pri zlepšení štátneho zdravotníctva. Na takú reformu treba nie len vôľu, ale aj schopnosti...

Anton Šnegoň, konateľ, Battal

Ján Majerský, managing director, Proma

6 % Neviem/nevyjadrujem sa/iné

Martin Kostič, riaditeľ, Emark, s.r.o.
Súkromní poskytovatelia by určite mali mať priestor pôsobiť v zdravotníctve. Ale osobne by som sa snažil jasne oddeliť štátne a súkromné zdravotníctvo, keďže ich účel je odlišný. Štátne zdravotníctvo má za úlohu zabezpečiť zdravie obyvateľstva. Súkromné zdravotníctvo má popri tom prinášať inú pridanú hodnotu. Tou môže byť lepšia dostupnosť, individuálny prístup, vybrané špeciálne výkony, alternatívne metódy diagnostiky a liečby či čokoľvek iné s ohľadom na podnikateľské príležitosti. Na Slovensku však takéto rozdelenie už možné nie je s ohľadom na to, že súkromné a štátne zdravotníctvo tu je už veľmi úzko a zrejme nezvratne prepojené.

Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti, s.r.o.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je dôležité myslieť na potreby pacienta a nájsť rozumnú rovnováhu medzi štátom a súkromnými firmami. V konečnom dôsledku by pacienti mali mať zabezpečenú kvalitnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na poskytovateľa.

Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko
Domnievam sa, že tu neexistuje jednoznačná odpoveď. Naopak, zdravotníctvo  vytvára dostatok priestoru a príležitostí pre štátne i súkromné subjekty. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi nimi, správnu mieru solidarity a v neposlednom rade by v oboch prípadoch mala byť snaha o efektívne vynakladanie prostriedkov.

Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky