Fínsky prevádzkovateľ prenosovej sústavy posilňuje bezpečnostné opatrenia. Krajina totiž čelí narastajúcemu množstvu dezinformácií, kybernetických útokov a preletov pochybných dronov, píše Euractiv.
Túto zimu nemožno vylúčiť sabotáže kritickej energetickej infraštruktúry. Myslí si to nemenovaný zdroj, ktorý v pondelok v rozhovore pre noviny Ilta-Sanomat povedal, že v krajine už došlo k niekoľkým technickým „poruchám“. Podrobnosti však prezradiť odmietol.
Nárast hrozieb
Fínska polícia v októbri zaznamenala toľko hlásení o prelete podozrivých dronov, koľko za predchádzajúcich deväť mesiacov dokopy.
Kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru sú takisto na vzostupe. Podľa údajov Centra pre národnú kybernetickú bezpečnosť došlo tento rok vo Fínsku k 11 takýmto útokom, v roku 2021 iba k trom.
Fínska bezpečnostná a spravodajská služba koncom septembra varovala, že ruské spravodajské služby menia svoj prístup a v zime sa preorientujú na kybernetický priestor.
Obavy Helsinkám takisto spôsobujú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve Ruska, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti energetických zariadení. Od budúceho roka sa však fínske úrady budú môcť spoľahnúť na nový zákon, vďaka ktorému budú mať právo odmietnuť predaj nehnuteľností, ak by mali padnúť do „zlých rúk“.
Tuomas Rauhala, riaditeľ jedného z oddelení fínskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy Fingrid, v rozhovore pre Ilta-Sanomat ubezpečil verejnosť, že v oblasti pripravenosti je na tom krajina dobre, no aj napriek tomu stále pracuje na jej zlepšení.
Plán ochrany infraštruktúry
Zraniteľnosť kritickej infraštruktúry EÚ vyplávala na povrch koncom septembra, keď došlo k výbuchom na systéme ropovodov Nord Stream. Podľa západných bezpečnostných agentúr išlo o vedomú sabotáž z dielne Ruska.
Západní diplomati sa odvtedy majú pred potenciálnymi zásahmi zo strany Moskvy oveľa viac na pozore.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom októbra predstavila päťbodový plán zabezpečenia kritickej európskej infraštruktúry. Ten okrem iného zahŕňa záťažové testy či včasné vykonávanie smernice o odolnosti kritických subjektov (CER).
Členské štáty však z jej plánu, zdá sa, až tak nadšené neboli. Nemecko, Francúzsko, Švédsko a Slovinsko vo svojej spätnej väzbe priznali, že navrhovaný text podľa nich ide nad rámec toho, čo sa dohodlo v smernici CER.
Ďalšie dôležité správy
