Opätovné uvedenie sovietskeho Moskviča na trh v novembri označil moskovský starosta za prejav odolnosti ruského automobilového priemyslu voči západným sankciám. „Toto je historická udalosť,“ povedal Sergej Sobjanin pri znovuotvorení továrne, ktorú ruská vláda prevzala minulý rok od francúzskej automobilky Renault len za jeden rubeľ (0,01 dolára). „Mnoho ľudí si myslelo, že je to koniec ruského automobilového priemyslu,“ dodal Sobjanin.
Znovuzrodenie Moskviča je však zároveň znakom rastúceho vplyvu Číny na dôležitý sektor ruskej ekonomiky. Terajší model sa vôbec nepodobá na ten zo sovietskej éry. Elegantné štvordverové SUV obsahuje časti motora a čalúnenie od čínskej spoločnosti JAC Motors. Dva zdroje agentúry Reuters, ktoré si neželali byť menované, prezradili, že model Moskvich 3 je v podstate JAC Sehol X4 vyrobený v Moskve na montážnej linke zakúpenej od čínskeho partnera.
Spoločnosť Moskvič vo vyhlásení uviedla, že spolupracuje so „zahraničným partnerom“, ale nepotvrdila väzby na JAC. „Lokalizácia výroby sa postupne zvyšuje,“ dodala s tým, že dúfa, že koncom tohto roka alebo začiatkom roka 2024 sa začne druhá výrobná fáza, ktorá zahŕňa zváranie a lakovanie v moskovskom závode. Potvrdila aj spoluprácu so širšou skupinou miestnych dodávateľov s ruskými komponentmi. Spoločnosť JAC na žiadosti o vyjadrenie nereagovala.
Väčší vplyv Číny
Čínske automobilky získavajú stále väčší podiel na ruskom trhu a využívajú odchod západných hráčov, ktorí dominovali na trhu pred inváziou na Ukrajinu. Dovážané čínske autá teraz tvoria 49 percent ruského trhu, pričom v júni dosiahli 40-tisíc kusov v porovnaní s predvojnovým podielom len sedem percent v júni 2021, vyplýva z údajov analytickej spoločnosti Autostat.
Je to lukratívny biznis. Vývoz osobných áut čínskych automobiliek do Ruska v januári až máji 2023 vzrástol podľa čínskych colných štatistík medziročne 5,2-krát na takmer 3,6 miliardy dolárov. Len v apríli mal export hodnotu takmer jednej miliardy dolárov. Okrem toho čínske firmy zvyšujú svoj predaj v Rusku montážou vozidiel v továrňach, ktoré opustili Renault a Nissan, zistil Reuters.
Agentúra Reuters hovorila s dvoma spoločnosťami a štyrmi zdrojmi oboznámenými s touto problematikou, ktoré uviedli, že šesť tovární v Rusku, ktoré predtým vlastnili európske, japonské a americké automobilky, alebo tam montovali svoje vozidlá, teraz vyrába čínske modely alebo to majú v pláne. Ruské ministerstvo priemyslu a obchodu na žiadosť o komentár nereagovalo.
Vladimir Bespalov, nezávislý odborník na automobilový sektor, uviedol, že rastúca prítomnosť čínskych výrobcov automobilov prospieva Rusku, pretože mu umožňuje reštartovať výrobu v nečinných továrňach a udržať zamestnancov v práci. „Niektoré technológie budú prenesené, niektoré lokalizované, ale nebudú to najmodernejšie technológie,“ povedal V. Bespalov.
Neexistujú alternatívy
Domáca výroba áut v súčasnosti predstavuje menej ako 40 percent ruského automobilového trhu, uviedla vláda, pričom pred inváziou Moskvy na Ukrajinu to bolo 70 až 75 percent. „Expanzia čínskych automobiliek na ruskom trhu bude nepochybne pokračovať,“ povedal šéf obchodného reťazca Avtodom Andrej Olchovskij. „Pre ruský automobilový priemysel neexistujú žiadne alternatívy,“ dodal. Spoločnosť Avtodom, ktorá kúpila dcérske spoločnosti Mercedes-Benz v Rusku, rokuje s niekoľkými čínskymi automobilkami o montáži prémiového čínskeho automobilu v starej moskovskej továrni nemeckej automobilky.
Popredná ruská automobilka Avtovaz, ktorá vo februári kúpila továreň Nissanu v Petrohrade, tam začala výrobu svojho modelu Lada X-Cross 5 v spolupráci s bližšie nešpecifikovaným „východným partnerom“. Zdroj blízky spoločnosti agentúre Reuters povedal, že na výrobu automobilov Lada sa tam používajú súčasti kompaktného úžitkového vozidla Besttune T77 čínskej FAW Group. Avtovaz verejne len uviedol, že plánuje začať s lokalizáciou výroby v roku 2024 s použitím dielov od dodávateľov v Petrohrade a Leningradskej oblasti.
Ruská centrálna banka je jedným z mála štátnych orgánov, ktoré uznávajú rastúci vplyv Číny v krajine. V správe z polovice júla uviedla, že niekoľko tovární v strednom a severozápadnom Rusku, ktoré boli minulý rok nečinné, teraz vyrába „autá založené na čínskych modeloch... pod ich vlastnými značkami“.
„Ak v minulosti dominovali autá z Japonska a Európy, tak teraz viac ako 70 percent dovozu pochádza z Číny,“ uvádza sa v správe. Keďže ruská domáca výroba je čoraz viac závislá od dovozu montážnych súprav z Číny, zisky sú viazané na výmenný kurz jüanu, uviedol zdroj blízky jednej z tovární. „V prvom rade sa ráno pozriete na kurz jüanu, pretože od toho závisia marže a ceny,“ povedal zdroj.