Maďarsko vyhlásilo stav energetickej núdze, ktorého súčasťou je zákaz vývozu zdrojov energie. Zrušilo tiež mnoho rokov platný cenový strop pri energiách pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou a plánuje zvýšiť domácu ťažbu zemného plynu. Súbor opatrení, ktoré začnú platiť od augusta, má krajinu pripraviť na nadchádzajúcu zimu. Podľa agentúry Reuters to uviedol šéf kancelárie maďarského premiéra Gergely Gulyás.
Zvýšenie ťažby aj zákaz vývozu
Ťažba zemného plynu by sa podľa plánov maďarskej vlády mala zvýšiť zo súčasných 1,5 na dve miliardy metrov kubických ročne. Vláda navyše zadala ministrovi zahraničných vecí Péterovi Szijjártovi úlohu, aby zabezpečil dodatočné dodávky plynu zo zahraničia. Zvýšiť by sa mala tiež domáca produkcia uhlia. Zákaz vývozu zdrojov energie sa týka aj palivového dreva.
Existujúcim jadrovým blokom v Maďarsku by podľa predstáv kabinetu Viktora Orbána mala byť predĺžená životnosť. Na dnešnom rokovaní skupiny krajín C5 (Maďarsko, Česko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko) minister Szijjártó tiež uviedol, že bude urýchlená stavba novej elektrárne Paks II. Stavebné práce by sa podľa neho mohli začať už nabudúci rok, uviedla agentúra APA.
Neistota aj kvôli ruským dodávkam
Koncom júna podpísal premiér Orbán dekrét, ktorý vládu v prípade núdze splnomocňuje na prevzatie dohľadu nad dôležitými energetickými podnikmi a prevádzkovateľom siete na prepravu plynu FGSZ.
V Európe panuje napätie okolo dodávok plynu z Ruska. Maďarsko podľa ratingovej agentúry Fitch spoločne s Českom a Slovenskom tvorí trojicu krajín, ktoré sú v rámci strednej a východnej Európy najviac ohrozené prípadným náhlym zastavením dodávok ruského plynu do Európskej únie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Rusko sa na dodávkach plynu do Maďarska podieľa zhruba z 85 percent, na dodávkach ropy z 65 percent. Maďarsko navyše pokrýva dovozom z Ruska tiež časť svojej spotreby elektriny.