Minister financií Igor Matovič navzdory svojim predvolebným sľubom šetrí na zdravotníctve. Nožnice medzi príjmami sektora a reálnymi potrebami rastú. V štúdiu TRENDu o nich hovoril zdravotnícky analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský:
V zdravotnom systéme máme nejaký tok peňazí - od ekonomicky aktívnych a od štátu. A čo teda robiť v momente, keď sa tieto dva toky rozchádzajú?
Jeden spôsob je ad hoc dofinancovanie zdravotníctva - zoberiem peniaze lopatou a hodím ich do systému, aby bolo ticho. To je presne to dofinancovanie VšZP alebo predtým sa to robilo cez zvyšovanie platieb za poistencov štátu.
Druhým spôsobom sanácie je, že tá diera sa skryje. Väčšinou cez vytváranie kapitálového dlhu. To znamená, že nemocnica mala meniť okná tento rok, ale keďže peniaze nevychádzajú, tak to odsunie na budúci rok, a na budúci to odsunie možno na ten ďalší. Alebo mala kúpiť nejaké CT alebo niečo podobné. A toto v rozpočte nevidíme, lebo nikto nesleduje na úrovni jednotlivých štátnych alebo nebodaj regionálnych nemocníc, aký kapitálový dlh tam vzniká. Problém jednoducho zmizne až do momentu, keď to staré CT vybuchne.
Čiže tá diera sa dá schovať pod koberec takýmto spôsobom - v podobe kapitálového dlhu, ale dá sa schovať aj takým spôsobom, že sa zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nie tým, že sa niekde niečo zavrie, čo sa až tak často nestáva. Skôr tým, že sa jednoducho predĺžia čakacie doby.
Čakacie doby sú dnes neoficiálne už prakticky na všetko. Dnes je problém dostať sa už aj k všeobecnému lekárovi. Takýmto spôsobom sa dostupnosť zdravotnej starosti bude znižovať, že tá diera sa upchá znížením počtu výkonov v zdravotníctve.
A to sa tak isto nejakým spôsobom stratí, pretože opäť nikto nevyčísľuje, že napríklad tento rok čakáme na očného o týždeň viac, ako sme čakali minulý rok. Ten týždeň nikto vyčísli v nejakých euro hodnotách, aby sa to potom ukázalo ako nejaká eurová diera v systéme. Ale tá diera tam existuje.
