Takmer každý, kto pravidelne využíva internet, vďaka četbotu ChatGPT pochopil, aký má umelá inteligencia obrovský potenciál. Veľké jazykové modely existujú už roky, no priemerný spotrebiteľ si ich dôležitosť uvedomil až vtedy, keď ich prínos zažil v praxi.
Čoskoro svet možno bude svedkom ďalších prevratných objavov, ktoré zmenia svet a zároveň by mohli u verejnosti vzbudiť rovnaké nadšenie, píše Business Insider.
Supravodič a prelomový pokus
Juhokórejský startup v júli informoval o tom, že sa mu podarilo objaviť svetovo prvý supravodič, ktorý funguje pri bežnej teplote. Ak naozaj existuje, mohol by prispieť k zníženiu obrovského množstva elektrického odpadu a takisto byť začiatkom „novej éry ľudstva“.
Na videu, ktoré vedci zverejnili, javí supravodivý materiál LK-99 vlastnosti supravodiča, akými sú nulový odpor či Meissnerov efekt, za celkom bežných podmienok bez nutnosti zmeny tlaku či teploty. Na sociálnych sieťach ľudia odvtedy neskrývajú nadšenie a objav nazvali „svätým grálom v oblasti fyziky pevných látok“, ktorý by mohol pomôcť vyriešiť klimatickú krízu a z levitujúcich vlakov spraviť úplne bežnú vec.
Financial Times zase informovali o tom, že americkým vedcom sa po druhý raz v histórii podarilo v rámci jadrovej syntézy dosiahnuť čistý energetický zisk. To znamená, že sa im pri pokuse podarilo získať viac energie než spotrebovali. Zástancovia jadrovej energie tak majú v rukáve silný argument, keďže sa verejnosť snažia presvedčiť, že jadro je skvelým zdrojom zelenej energie a netreba sa ho báť.
Lepšie PR pre vedu
Chatbot od spoločnosti OpenAI sa od svojho spustenia teší mimoriadnej popularite. O vedeckých objavoch to však neplatí. Podľa odborníkov zo Silicon Valley za to môže strach z pokroku.
Marc Andreessen sa domnieva, že svet sa od 70. rokov minulého storočia rozdelil na dve oblasti – v rámci jednej ešte pokrok možný je, v tej druhej už nie. „Svet bitov“, ktoré tvoria všetko od internetu po sociálne médiá, zažil obrovský pokrok, zatiaľ čo „svet atómov“ už desaťročia stagnuje.
Táto stagnácia podľa neho vzniká vtedy, keď nová technológia interaguje so spoločnosťou. „Ohrozuje totiž spoločenský poriadok,“ vysvetlil Andreessen. Inovácie v oblasti atómov majú podľa neho na spoločnosť významnejší vplyv než objavy v digitálnom svete, a aj preto napríklad v 70. rokoch minulého storočia platil v americkej Kalifornii zákaz budovania nových jadrových elektrární.
Ak chce Andreessen a jemu podobní, aby široká verejnosť pociťovala rovnaké nadšenie aj v prípade jadrovej energie či supravodičov, mali by sa inšpirovať četbotom ChatGPT. Aby ľudia pochopili výhody nového objavu a pokroku, musia ich najprv zažiť na vlastnej koži.
Ďalšie dôležité správy
