Viac než desať rokov po páde tyranského vodcu Líbye Muammara Kaddáfího zostáva trvalý mier v tejto severoafrickej krajine nedosiahnuteľný. Momentálne je rozdelená medzi dve konkurenčné vlády, čo prináša nebezpečenstvo eskalácie násilia.
V polovici augusta došlo k novému sporu po tom, čo jedna z vlád vymenila vedenie centrálnej banky, ktorá spravuje obrovské ropné bohatstvo člena OPEC. Druhá vláda v dôsledku toho nariadila zastavenie ťažby ropy, čo otriaslo globálnymi energetickými trhmi. Bloomberg priblížil ďalšie súvislosti.
1. Čo je za rokmi nepokojov?
Po páde Kaddáfího vlády sa krajina rozdelila na bohatší západ a východ, kde sa nachádza väčšina ropnej produkcie. Po voľbách v roku 2014 sa vytvorila západná vláda v Tripolise, ktorú uznáva OSN. Tá sa dostala do konfliktu s vojenským veliteľom Chalífom Haftarom a koalíciou bojových jednotiek, známou ako Líbyjská národná armáda na východe. Medzinárodne sprostredkované prímerie v októbri 2020 viedlo k vytvoreniu novej prechodnej vlády pod vedením premiéra Abdula Hamída Dbeibaha, ktorá mala krajinu priviesť k demokratickým voľbám nasledujúci rok.
2. Čo sa stalo s týmto plánom?
Dbeibahovu vládu národnej jednoty sprevádzala séria právnych sporov týkajúcich sa kontroverzných kandidátov vrátane Kaddáfího syna. Sľubované voľby sa neuskutočnili a H. Dbeibah zostal premiérom v Tripolise. To obnovilo nespokojnosť východnej časti krajiny nad pokračujúcou dominanciou západu. H. Dbeibah si posilnil kontrolu aj nad kľúčovým energetickým sektorom, čo prehlbuje napätie s východom. V roku 2021 obnovil ministerstvo ropného priemyslu.
Európa stále holduje silnému neduhu, päťpercentný plán je v nedohľadne. Nedarí sa ani Slovákom
3. Čo vyvolalo najnovší konflikt?
Líbya disponuje najväčšími ropnými rezervami v Afrike a za posledný rok čerpala 1,2 milióna barelov denne, čo robí z centrálnej banky, ktorá spravuje príjmy z ropy, lákavú korisť pre konkurenčné vlády. Dlhodobý spor medzi guvernérom banky Sadiqom Al-Kabírom a H. Dbeibahom sa dostal na povrch v polovici augusta, keď úrady v Tripolise nariadili úplnú výmenu vedenia a násilne prevzali kontrolu nad bankou.
S. Al-Kabír, ktorý banku viedol od roku 2011 a čelil kritike za spravovanie fondov, označil tento krok za nelegitímny. Udržiaval si väzby na východnú Lýbiu a predseda parlamentu tejto oblasti Aguila Saleh varoval, že „ropné príjmy nebudú prúdiť do nedôveryhodných rúk“. Dňa 26. augusta východná vláda oznámila pozastavenie produkcie a vývozu všetkej líbyjskej ropy.