Skrátenie týždenného pracovného času lekárom v nemocniciach môže podľa analytikov pacientovi priniesť viaceré negatíva, zhodli sa analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský a riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar.
Nič dobré pre pacienta
„Buď sa predĺžia nadčasy, ktoré ale majú zo zákona maximálny limit, najmú sa noví zdravotníci, alebo sa skrátia ordinačné hodiny. Na oddeleniach je to problém, pacientov nemožno na pol hodinu z lôžka poslať domov. Môžu sa zmeniť ordinačné časy ambulancií, znížiť množstvá plánovaných výkonov či predĺžiť čakacie lehoty. Výsledok ukáže až prax. Pacient ale veľa pozitív očakávať nemôže,“ skonštatoval Vlachynský.
Reálne množstvo zdravotníckej práce z trhu nezmizne. Skrátenie pracovného času sa prejaví rozširovaním služieb súkromných kliník a rozvojom komerčného trhu. „Pre pacienta to bude predstavovať viac možností – i keď nevedno či je to to, čo si odborári a vláda od opatrenia sľubovali,“ dodal analytik.
Čo prinesie prax
Skrátenie pracovného času sa dotkne iba niektorých nemocníc, vo väčšine bolo v rámci kolektívnych zmlúv dohodnuté už skôr. „V praxi to bude mať za následok skoršie vyčerpanie zákonného limitu hodín nadčasov, vyššie personálne náklady, intenzívnejšiu potrebu nového personálu, kratšie operovanie, dlhšie čakanie pacientov, zlepšenie vyjednávacej sily lekárov a zhoršenie manažovania personálu zo strany vedenia nemocníc,“ ozrejmil Zachar.
To všetko môže mať aj negatívny vplyv na produktivitu práce v nemocniciach. Zároveň je otázne, či sa dočasne spokojnejší zdravotnícky personál pretaví aj do vyššej spokojnosti pacienta.
Ďalšie dôležité správy
