Od legalizácie drog si niektorí sľubujú, že vyrieši mnohé problémy; postaví mimo zákon nelegálne gangy, uvoľní ruky polícii a umožní lekársku pomoc pre užívateľov. Prax je však zložitejšia ako teória, poznamenáva Financial Times.
V Spojených štátoch New York narazil na problémy pri legalizácii kanabisu, kde nelegálni predajcovia výrazne prevyšujú tých legálnych. V apríli Oregon zrušil dekriminalizáciu tvrdých drog po náraste predávkovaní. Britská Kolumbia čelí podobným problémom. Holandský Amsterdam sa s nežiaducimi dôsledkami tolerancie drog borí oveľa dlhšie. Najliberálnejšie mesto sveta sa stalo jedným z najnavštevovanejších: minulý rok prišlo takmer 10 miliónov turistov, čo je viac ako pred pandémiou.
Starostka Femke Halsemaová vidí problém v menej viditeľnej oblasti: nelegálny trh s kokaínom v Európe prekvitá. V roku 2023 holandská polícia zadržala rekordné množstvá, no ceny kokaínu na ulici zostávajú nízke. „Jediný záver, ktorý môžete vyvodiť, je, že prichádza stále viac kokaínu a zarába sa stále viac peňazí,“ tvrdí F. Halsemaová, ktorá tento týždeň začína svoje druhé šesťročné obdobie vo funkcii. Neschvaľuje prohibíciu, odpoveďou podľa nej nie je menej liberalizácie, ale viac. Chce ukončiť prax, keď kaviarne môžu kanabis predávať, no nemôžu ho legálne nakupovať, čo znamená, že ho musia kupovať od kriminálnikov.
Obchod s kokaínom spôsobuje problémy, najmä v chudobných okrajových častiach Amsterdamu, kde „vidíme mnoho mladých ľudí, ktorí sú lákaní do organizovaného zločinu“. Starostka sa obáva, že Amsterdam je presiaknutý peniazmi z kriminálnej činnosti. V januári varovala, že krajine hrozí, že sa stane „narkoštátom“. Pre kokaín nechce „úplnú legalizáciu“ vzhľadom na zdravotné riziká; droga by bola dostupná napr. iba v lekárňach. Regulácia drog je podľa nej „jediný spôsob, ako môžete niečo urobiť so zdravotnými problémami súčasnosti“.
Ďalšie dôležité správy
