Štúdiu vypracoval francúzsky Národný ústav pre agronomický výskum (INRA) a Národný ústav pre zdravie a lekársky výskum (INSERM). Ukázalo sa, že hlodavce mužského pohlavia, ktorí boli pravidelne kŕmené zmesou so šiestimi bežnými pesticídmi, a to v množstve považovanom za bezrizikové, naberali veľa na váhe, zvyšoval sa u nich podiel tukových buniek a vznikala cukrovka.
U samíc badali výskumníci iné, menej výrazné prejavy. Je to prvýkrát, čo ukázali, ako zmes fytosanitárnych produktov, ktoré sa teraz používajú, vyvoláva obezitu a cukrovku. Tieto údaje sú podľa autorov výskumu ešte dôležitejšie preto, že sa zhodujú s ďalšími údajmi organizácie NutriNet.
Štúdia tejto organizácie, ktorá sleduje potravinové návyky viac ako 50-tisíc ľudí, ukázala v roku 2013 aj o štyri roky neskôr, že najväčší spotrebitelia biopotravín sú vystavení menšiemu riziku nadváhy či obezity a rozvoja metabolického syndrómu, ktorý predchádza vzniku cukrovky druhého typu.
Vedci z INRA kŕmili po 52 týždňov myši zmesou najbežnejších pesticídov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v zelenine a ovocí. Hlodavce dostávali prijateľnú dennú dávku, ktorú vypočítal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a ktorá podľa neho nevytvára žiadne riziko. Jeden rok u myší zodpovedá asi tridsiatim rokom u človeka.
Po šiestich mesiacoch experimentu vedci u samcov pozorovali nadváhu. Na konci pokusu nabrali samčeky živení pesticídmi zhruba dvakrát toľko na váhe, ako kontrolné myši.
Rovnako u nich narástla tuková hmota a intolerancia glukózy, ktorá vznikla už po štyroch mesiacoch. Myši dostávali bežnú stravu, ktorá nemala viesť k ich priberaniu. U myších samíc tieto poruchy neboli zistené, okrem ľahkej hyperglykémie v závere pokusu.
Ochranné estrogény
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydá tento rok svoje prvé hodnotenie pôsobenia pesticídov na štítnu žľazu a nervový systém. EFSA však neoznámila, či tieto nové výskumy budú znamenať prehodnotenie teraz platných prijateľných dávok pre šesť testovaných pesticídov (ide o ziram, chlorpyrifos, imidacloprid, boskalid, THIOPHAN a kaptán).
Vedci sa tiež pokúsili osvetliť rozdiely v reakcii samcov a samíc. Zdôraznili význam proteínu zapojeného do bunkovej detoxikácie. Použili geneticky modifikované myši, ktoré boli zbavené tohto proteínu, a štúdiu zopakovali.
Tentoraz nebol žiadny rozdiel v naberaní na váhe medzi samcami vystavenými príjmu pesticídov a kontrolnými zvieratami. U samíc sú pravdepodobne zapojené iné mechanizmy. Vedci preto skúmajú ochrannú úlohu hormónov estrogénov.
Počet ochorení diabetom rýchlo rastie vo všetkých krajinách. Podľa Medzinárodnej federácie diabetu bolo vlani vo svete 425 miliónov diabetikov, teda každý dvanásty dospelý. Na vzniku cukrovky sa podieľa mnoho faktorov, predovšetkým príliš výdatná strava, sedavý spôsob života a znečistenie životného prostredia. Tento posledný faktor je predmetom rastúceho počtu výskumov po celom svete.
