Jedným z hlavných dôvodov zástancov sú rozdiely medzi platmi pohlaví na trhu práce. Tie ale väčšinou nie sú spôsobené diskrimináciou, ale rozdielnymi rozhodnutiami, ktoré počas svojej kariéry muži a ženy robia.

Rozbíjanie skleneného stropu

Najčastejšie spomínaným dôvodom pre zavádzanie kvót je efekt nazývaný ako sklenený strop. Je to pomyselná bariéra, ktorá bráni určitým skupinám ľudí (v tomto prípade ženám) v stúpaní vo firemnej (alebo úradníckej) hierarchii na vyššie pozície, bez ohľadu na ich kvalifikáciu a skúsenosti.

Sklenený strop v konečnom dôsledku spôsobuje rozdiely v obsadení pohlaví na vyšších pozíciách, ale aj väčšie platové rozdiely v rámci najvzdelanejších skupín obyvateľstva, a tak podobne.

Problému sa v roku 2001 venoval tím vedcov z University of Maryland a University of Missouri-Columbia pod vedením profesora sociológie Davida A. Cottera z Union College. Ich článok publikovaný v časopise Social Forces prišiel so štyrmi základnými charakteristikami, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo hovoriť o reálnom pôsobení skleneného stropu:

  • genderový alebo rasový rozdiel, ktorý nie je možné vysvetliť inými charakteristikami vyplývajúcimi z pracovnej pozície alebo charakteristikami zamestnávateľa;
  • genderový alebo rasový rozdiel, ktorý je výraznejší v skupinách s vyššou úrovňou príjmov ako v skupine s nižšou úrovňou príjmov;
  • genderový alebo rasový rozdiel v pravdepodobnosti postupu na vyššie pozície, neodvodený iba na základe súčasného podielu medzi pohlaviami a rasami na vyšších pozíciách;
  • genderový alebo rasový rozdiel, ktorý sa v priebehu kariéry zväčšuje.

Na vedeckej úrovni prebiehajú polemiky už len o samotnej existencii skleneného stropu a o potrebnosti štátnej regulácie, ktorá by ho rozbila. Odporcovia takýchto opatrení poukazujú na mnoho žien, ktoré sa vo svojej kariére dopracovali na vysoko postavené pozície vo firemnej aj politickej oblasti (najčastejšími príkladmi sú Angela Merkel, Janet Yellen, Dilma Rousseff, Christine Lagarde, Marry Barra a ďalšie)

Tieto mená podľa odporcov dokazujú, že efekt skleneného stropu neexistuje a že rozdiely v obsadenosti napríklad pozícií generálnych riaditeľov je spôsobený prirodzeným správaním žien, ktoré nie sú v takej miere kariérne zamerané ako muži. Napríklad na Slovensku ženy riadia bankám stratégie, a to aj bez kvót.

Priekopníci Nóri

Či už tento efekt pôsobí, alebo nie, vývoj vo viacerých krajinách, ale aj Európskej únii sa z politického hľadiska uberá presadzovaním opatrení na vyrovnanie podielov mužov a žien na rovnakých pozíciách.

Priekopníkmi sú najmä Nóri. V roku 2003 zaviedli zákon prikazujúci minimálne 40-percentné obsadenie oboch pohlaví v správnych radách spoločností obchodovaných na burze. Zákon začal naplno platiť od roku 2008 a firmám, ktoré podmienku nesplnili, hrozil nútený zánik. K takému prípadu nedošlo, niektoré spoločnosti však radšej zmenili svoj právny status, aby sa pôsobeniu zákona vyhli.

Tak ako existujú nezhody, či tieto opatrenia zavádzať, ešte väčšie polemiky prebiehajú v rovine praxe – či ženám vôbec pomáhajú a čo všetko kvóty nepriamo ovplyvňujú.

Docentka nórskej University of Science and Technology Agnes Bolsø pre britský The Guardian dôsledky kvót označila za prínosné. Priznáva, že zatiaľ čo „dopad na zisky spoločností je diskutabilný, efekt na genderovú rovnosť je v prípade Nórska čisto pozitívny.“

A. Bolsø pri tom spomína štatistiky z roku 1993, kedy bolo obsadenie žien v dozorných radách spoločností len na úrovni troch percent, sedem percent v roku 2003 a 43 percent v roku 2011.

V článku zároveň popisuje svoj vlastný výskum, ktorý skúmal dojmy členov dozorných rád zo zavedeného opatrenia. Podľa výsledkov sú mítingy príjemnejšie, príprava materiálov stručnejšia a komplexnejšia, procesy viac formálne. Respondenti teda vďaka kvótam pre ženy pocítili vyššiu profesionalizáciu.

Rozkvet zlatých sukní

Iní akademici také optimistické výsledky zavedenia kvót nepublikovali. Štúdia vedcov z University Booth School of Business, University of Texas a Norwegian School of Economics pripúšťa, že ženy, ktoré obsadili pozície v dozorných radách po reforme, sú viac kvalifikované ako ich predchodkyne a že sa znížila medzera v platoch v rámci jednotlivých rád.

Podľa ďalších záverov ale nenastal žiaden rozdiel v postavení žien s rovnakou kvalifikáciou, ako majú členky dozorných rád a pracujú v iných oblastiach. Rovnako tak sa nezmenili ani ich mzdy, takže celkové platové rozdiely ostali takmer rovnaké.

Zároveň nenastal rozdiel ani v kariérnych rozhodnutiach, ktoré ženy robia – počet študentiek ekonomických a biznis odborov zostal rovnaký. To by mohlo potvrdzovať, že ženy majú v priemere o takéto pozície menší záujem. Alebo tento bude rásť počas oveľa dlhšieho obdobia ako skokovo, zavedením kvót.

Nezáujem a vynútený podiel žien v dozorných radách viedol k "fenoménu" takzvaných zlatých sukní. Ide o ženy, ktoré naraz pôsobia vo viacerých dozorných radách a často jednotlivé pozície v rámci viacerých spoločností menia.

Ďalšia štúdia publikovaná v časopise The Quarterly Journal of Economics skúmala vývoj cien akcii nórskych spoločností. Po schválení zákona o kvótach nastal pokles ich hodnoty na burze, v priebehu nasledujúcich rokov nastal aj prepad v ukazovateli Tobinovho q (= podiel trhovej hodnoty kapitálu a reprodukčných nákladov na kapitál; slúži na orientáciu pre investorov). Kvóty podľa výsledkov viedli aj k mladším a menej skúseným radám, k nárastu podielu dlhu a k zhoršeniu prevádzkovej činnosti.

Väčší balans so ženami

Prítomnosť žien v dozorných radách však vo všeobecnosti spoločnostiam pomáha. Ich vplyv, teda nie konkrétne dosahy zavedenia kvót, skúmal Credit Suisse Research Institute na vzorke približne 2 400 spoločností.

Výsledok bol zaujímavý – firmy s dozornou radou, v ktorej sedela aspoň jedna žena, predbehli v raste hodnoty akcií spoločnosti s čisto mužskou radou za šesť rokov o 26 percent. Zaujímavejšie je navyše to, že od roku 2005 do roku 2008 rástli firmy približne rovnako, avšak po nástupe krízy profitovali viac tie s väčšou genderovou rozmanitosťou.

„Výsledky naznačujú, že väčšia rovnováha v dozorných radách prináša mierne menšiu volatilitu a väčší balans počas ekonomických cyklov,“ uviedol inštitút v tlačovej správe a ponúkol šesť vysvetlení, prečo to tak môže byť:

  • prítomnosť žien v dozorných radách väčšinou odzrkadľovala úspechy firmy z histórie skôr ako signál, že prichádzajú veľké novinky;
  • väčšia diverzita (aj v rámci pohlaví) zvyšuje súťaživosť, a teda vedie k lepším výsledkom jednotlivcov v rade;
  • lepší mix vlastností, keďže ženy a muži majú prirodzene iné silné stránky a pohľady na vec;
  • väčšina (a platí to aj na Slovensku) úspešných absolventov vysokých škôl sú ženy, čo môže znamenať ich lepšiu kvalifikáciu;
  • väčšinou sú práve ženy zodpovedné za chod domácnosti, a preto dokážu lepšie odhadnúť budúce spotrebiteľské správanie;
  • väčší podiel žien v rade je často spájaný so zlepšením výkonu firemného aj sociálneho riadenia.

Zvyšovanie ženského sebavedomia

Kvóty však môžu v určitom zmysle pomôcť ženám zvýšiť ich sebavedomie a angažovanosť vo verejnom dianí. Britský The Economist popisuje príklad Indie, ktorá v roku 1993 náhodným spôsobom vybrala niekoľko mestských a dedinských zastupiteľstiev, kde mali ženy rezervovaný počet mandátov.

O desať rokov neskôr, po dvoch voľbách, prestal zákon platiť. V dedinách a mestách, kde bolo opatrenie zavedené, mali ženy väčšiu pravdepodobnosť, že budú kandidovať a zároveň aj, že budú do funkcie zvolené.

Slovensko ide opačným smerom

Európska únia v novembri minulého roka predbežne schválila povinnú 40-percentnú kvótu na zastúpenie žien v nevýkonných orgánoch najväčších európskych firiem, platiť má začať od roku 2020. Týkať by sa mala len firiem s viac ako 250 zamestnancami, ktoré majú obrat vyšší ako 50 miliónov eur a sú kótované na burze. Na Slovensku takéto podmienky podľa Európskej komisie spĺňa desať spoločností.

V súčasnosti žiadna krajina v priemere nespĺňa plánovanú kvótu štyridsiatich percent. Najbližšie k nemu má Lotyšsko, Francúzsko a Fínsko, najďalej od nej sú Malta, Česko a Estónsko. Slovensko sa s 17,9 percentami nachádza len tesne pod priemerom EÚ, ktorý je 18,6 percenta.

Zaujímavejšie štatistiky ponúka vývoj tohto ukazovateľa v posledných rokoch. Od októbra 2010 do apríla 2014 podľa Európskej komisie narástol v priemere o 6,7 percentuálneho bodu, vo Francúzsku dokonca o 18 percentuálnych bodov.

Slovensko a s ním napríklad ani Rumunsko či Česká republika tento trend nenasledovali a v týchto krajinách sa podiel žien vo vedení firiem skôr znižoval. U nás o 3,7 percentuálneho bodu, v Česku o 5,3 a v Rumunsku až o 9,9 percentuálneho bodu.