Celková kúpna sila slovenských rodín v uplynulých dvoch rokoch napriek inflačnému šoku prekvapujúco vzrástla. Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 síce dramaticky zvýšila ich výdavky, zároveň však aj pracovné príjmy a dôchodkové a sociálne dávky tiež rýchlo rástli. V aktuálnej analýze na to poukázali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s tým, že sú výrazné rozdiely medzi jednotlivými typmi rodín.
„Výsledky našej analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenzovaný rastom disponibilného príjmu rodín. Odhadujeme, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o desať percent alebo 75 eur mesačne," zhodnotili analytici.
Pomohlo aj zastropovanie cien energií
Kúpnu silu rodín v sledovanom období negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré stanovili strop cien energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 percent alebo 250 eur. Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch, a to o 24 percent alebo 174 eur, vyčíslili ekonómovia.
Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré v uplynulých dvoch rokoch zvyšovali ich kúpnu silu. „Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, v dôsledku pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj v dôsledku vládnych opatrení - súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom," pripomenuli analytici.
Rast pracovných príjmov zvýšil podľa nich disponibilné príjmy rodín hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v uplynulých dvoch rokoch zvýšili výraznejšie príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách.
Vyššia kúpyschopnosť sa netýka všetkých rodín
Analytici rozdelili výslednú zmenu kúpnej sily rodín na príspevok inflačného šoku a príspevok bežného vývoja ekonomiky bez tohto šoku. „Vidíme, že vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, v priemere o dve percentá alebo 12 eur mesačne. Percentuálne najvyššiemu poklesu čelia rodiny s najnižším príjmom," konštatovali.
Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, priemerne o 12 percent alebo 87 eur mesačne. K výraznému nárastu prispela podľa ekonómov najmä štedrá plošná podpora rodín s deťmi.
Zároveň však upozornili, že záver o zvýšení kúpyschopnosti neplatí pre všetky rodiny. V priemere 15 percent rodín čelilo za uplynulé dva roky jej poklesu. „Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily, sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii," priblížili analytici. Takmer vo všetkých prípadoch ide podľa nich o rodiny bez detí alebo jednočlenné domácnosti. Ich príjem teda nebol podporený navýšením rodinných dávok.
Ďalšie dôležité správy
