Nedeľné voľby označila kubánska opozícia podľa španielskeho denníka ABC za „frašku“, podľa nej sa síce „hlasovalo, ale nevolilo“. Kandidátov bolo totiž rovnako ako kresiel.
Hlasovanie bolo poslednou fázou dlhého procesu, ktorý začal vlani na jeseň nomináciami kandidátov. Tí museli prejsť filtrom zložitého systému kandidátnych a volebných komisií na rôznych úrovniach.
Na čele strany ostane Raúl
Septembrové nominačné zhromaždenie mohlo byť podľa expertov jedinou aspoň trochu demokratickou fázou celého volebného procesu.
Opozícia si ale už vtedy sťažovala, že sú jej kandidáti diskriminovaní. „Nikto, kto má iný názor, nemôže byť zvolený,“ povedala denníku ABC nezávislá novinárka Miriam Leivaová.
Na kandidátnej listine 605 ľudí sa ocitli opäť historickí revolucionári ako José Ramón Fernández (94), José Ramón Machado Ventura (87) alebo Ramiro Valdés (85). V parlamente znovu zasadne aj päťdesiatpäťročná dcéra Raúla Castra Mariela Castrová a prvý podpredseda vlády Miguel Díaz-Canel, ktorý sa budúci mesiac pravdepodobne stane novou hlavou štátu.
V čele Komunistickej strany, ktorá je jedinou povolenou stranou v krajine, má ale zostať na čele osemdesiatšesťročný Raúl Castro.
Nová generácia
Päťdesiatsedemročný Díaz-Canel má predstavovať novú generáciu, narodil sa až po kubánskej revolúcii z 50. rokov. Veľké zmeny sa od neho ale zrejme čakať nedajú.
Tento elektroinžinier je členom ústredného vedenia Komunistickej strany Kuby už od roku 1997 a jeho vyhlásenia sa nesú v duchu castrismu. Nedeľné voľby označil Díaz-Canel za „záväzok revolúcii“, ktorá je „napádaná a ohrozená“ Spojenými štátmi. Tie podľa neho „urážajú a poškodzujú milióny Kubáncov“.
Voľby na Kube síce oficiálne nie sú povinné, neúčasť ale môže viesť k represiám zo strany kubánskych úradov. Podľa kubánskej komisie pre ľudské práva a národného zmierenia je na Kube za mrežami asi stovka ľudí kvôli svojim politickým názorom.
Bežné sú na Kube krátkodobé zatýkania napríklad preto, aby sa ľudia nemohli zúčastniť opozičných demonštrácií.
