Rastúce ceny potravín a pohonných hmôt nebolia až tak bohatých, ale skôr tých, čo majú hlbšie do vreciek. Pretrvávajúca vysoká inflácia zväčšuje priepasť medzi bohatými a chudobnými všade vo svete. Týka sa to najmä krajín Latinskej Ameriky, ale aj karibských oblastí.

Odhady Hospodárskej komisie pre Latinskú Ameriku a Karibik (Eclac) ukazujú, že pre najchudobnejšiu vrstvu bude posledná vlna zvyšovania spotrebiteľských cien o jeden percentuálny bod oveľa citeľnejšia pre chudobných než pre bohatých. Tretina obyvateľov tohto regiónu je na najlepšej ceste splniť kritériá chudoby, ktoré sú definované ako ľudia žijúci z 1,90 eura na deň.

Dôkazy o tom, že kríza najviac dolieha na najchudobnejších, sa už premietajú do sociálnych nepokojov. Podľa Adriany Dupitovej, latinskoamerickej ekonómky z Bloomberg Economics, by sa však opatrenia vlád v podobe hotovostných peňazí mohli pretaviť do ešte väčších problémov, zaťažiť meny a ďalej podnietiť zvyšovanie cien potravín.

,,Latinskoamerickí lídri sa snažia utíšiť úzkosť obyvateľstva z rastúcich cien pomocou nástrojov, ktoré majú po ruke,“ povedala.

Globálny prieskum uskutočnený pre Open Society Foundations v júli a auguste ukázal, že 80 percent respondentov v Brazílii, Kolumbii a Mexiku súhlasilo s tým, že sa „často obávajú“ toho, že ich rodina bude hladovať, 77 percent sa takto vyjadrilo v subsaharskej Afrike a 56 percent v Indii. Dokonca aj v USA 39 percent ľudí uviedlo, že sa do určitej miery obávajú hladu.

Nekontrolovateľná inflácia neničí len tieto krajiny. V Európe, ktorá nezažila obdobné zvýšenie cien od 70. rokov minulého storočia, sa od Londýna po Prahu zdvíhajú hlasy za vládnu intervenciu.

„Toto kolo inflácie je ešte škodlivejšie pre úroveň chudoby a rozdelenie príjmov,“ povedal hlavný ekonóm v Citigroup Ernesto Revilla. „Je jasné, že teraz je väčšia pravdepodobnosť nepokojov.“

V ktorých krajinách to teda najviac vrie, si prezrite vo fotostory: