Kto bude v Rusku prezidentom

Súčasný šéf Kremľa Dmitrij Medvedev sa v poslednom čase viac a častejšie ako inokedy hlási k „odkazu a dielu“ ruských reformátorov. Výraznejšie sa tým vymedzuje voči svojmu partnerovi vo vládnucom tandeme – Vladimirovi Putinovi. Ten je považovaný skôr za „stabilizátora“.

Viacerí v tom vidia jasný signál – prejav záujmu D. Medvedeva kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2012 na svoje druhé, teraz už šesťročné funkčné obdobie. Ruskí novinári nelenia a hľadajú V. Putinovi nové dôstojné kreslo – mimo Kremľa, dokonca až za hranicami. V mediálnom obehu bol v uplynulých dňoch najmä post šéfa Medzinárodného olympijského výboru či generálneho tajomníka OSN. Zdroje týchto kačíc nechcú byť menované.

Gorbačov

Prezident udelil 2. marca reformátorovi Michailovi Gorbačovovi k jeho 80. narodeninám najvyššie ruské vyznamenanie – Rad svätého apoštola Andreja Prvozvaného. Prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu, otec perestrojky a glasnosti, ktorému pripisujú veľké zásluhy za mierové ukončenie studenej vojny, doteraz dostával vyznamenania v zahraničí. V Rusku sa neteší veľkej popularite. Jeho spoluobčania mu vyčítajú najmä rozpad ZSSR. Ale starší i tzv. suchý zákon – zákaz voľného predaja alkoholu, najmä obľúbenej vodky.

Hlava štátu pripnutím najvyššieho vyznamenania na hruď reformátora M. Gorbačova dnes už vo vzťahu k voličom priveľmi neriskuje. Pred desiatimi rokmi, keď laureát Nobelovej ceny mieru oslavoval sedemdesiatku, by to bolo iné. Vtedy ku Gorbačovovi pociťovalo antipatiu, hnev, strach, averziu či nenávisť 40 percent Rusov. Štvrtine bol ľahostajný. Dnes je ľahostajný takmer polovici a negatívnych pocitov vo vzťahu k nemu sa stále nevie zbaviť už „len“ štvrtina jeho spoluobčanov.

D. Medvedev však najvyšším vyznamenaním M. Gorbačova mierne zariskoval vo vzťahu k V. Putinovi. Jubilant sa totiž nedávno pustil do ostrej kritiky terajšieho premiéra. Súčasnú situáciu v krajine nazval imitáciou demokracie a hlavnú politickú silu, stranu Jednotné Rusko, ktorej predsedá premiér-nestraník, nepodarenou kópiou bývalej Komunistickej strany ZSSR a jej vedúcej úlohy. Dovolil si dokonca povedať, že byť Putinom už by nekandidoval: trikrát (dvakrát prezident, raz premiér) a dosť. Stačilo!

Ale aj keby nebolo tejto kritiky: M. Gorbačov je predsa „hlavným vinníkom“ rozpadu ZSSR, čo je podľa V. Putina najväčšia geopolitická tragédia 20. storočia. A odmeniť hlavného vinníka tejto tragédie najvyšším ruským rádom? Ktorým, mimochodom, ako prvý vyznamenával svojich sám veľký Peter I.?

Zdroj: wiki3

Gróf Witte

Prezident navyše daroval reformátorovi Gorbačovovi k narodeninám osobný darček – knihu iného reformátora, grófa Sergeja Julijeviča Witte (1849 – 1915). Tento energický, neuveriteľne rozhľadený, ale inak vraj chorobne ctižiadostivý minister financií a krátko aj predseda vlády sa zapísal do dejín Ruska najmä peňažnou reformou z roku 1897 a zavedením zlatého štandardu rubľa.

Zaslúžil sa ale napríklad aj o výstavbu Transsibírskej magistrály a jej južnej, čínskej vetvy. Bez zmienky o prínose grófa Witte sa nezaobíde ani žiadna serióznejšia štúdia o tzv. prvej ruskej industrializácii v 90. rokoch 19. storočia, o prvých krokoch parlamentarizmu v Rusku, o prvých ucelených konceptoch (celo)národnej hospodárskej politiky vlády. S. J. Witte sformuloval zásady agrárnej reformy, ktoré uviedol do života Peter Arkadjevič Stolypin (tzv. stolypinova reforma).

Cárovi Mikulášovi II. vnútil v revolučnom roku 1905 Manifest 17. októbra, ktorým imperátor ohlásil vznik parlamentu a slobodu svedomia, slova, zhromažďovania a združovania. Grófsky titul dostal za vyjednanie podmienok Portsmouthskej mierovej zmluvy, ktorou sa skončila rusko-japonská vojna (1904 – 1905). A azda už len ako perlička: v roku 2005 vyšla v Rusku 400-stranová kniha Národný systém politickej ekonómie s prácami troch autorov: Friedrich List, S. J. Witte a Dmitrij Mendelejev. Dobrá spoločnosť!

V knihe, ktorú D. Medvedev venoval M. Gorbačovovi sa však gróf Witte venuje organizácii a riadeniu štátu, najmä vzťahom centrálnej a miestnej štátnej správy a samosprávy. Súčasný prezident v nej zrejme našiel cenné myšlienky. V Rusku je to aktuálna téma – oponenti kritizujú V. Putina za vytvorenie systému riadenia krajiny, ktorý dostal názov „vertikála moci“. Pripisujú mu div nie všetky biedy v krajine. Reformovať tento tvrdý autoritatívny systém bude ťažké. Len obnoviť zrušené voľby gubernátorov namiesto ich menovania Kremľom určite nebude stačiť.

Alexander II.

Deň po stretnutí s M. Gorbačovom D. Medvedev predniesol prejav, v ktorom sa prihlásil k veľkým reformám imperátora Alexandra II. (1818 – 1881). Poslúžila mu k tomu konferencia k 150. výročiu zrušenia nevoľníctva v Rusku (1861). Zoznam reforiem Cára – Osloboditeľa je široký a eTREND o niektorých z nich už písal. D. Medvedev vyzdvihol okrem zrušenia nevoľníctva a jeho ďalekosiahlych dôsledkov zemskú a mestskú reformu, ktoré zmenili štruktúru miestnej samosprávy. „Všetko toto je mimoriadne aktuálne pre našu krajinu aj dnes“, povedal. Bolo by nefér očakávať, že nespomenie svoju srdcovú záležitosť – zmeny v súdnictve. A reformu vzdelávania.

„Ako každého človeka, ktorý sa podujme uskutočniť kardinálne zmeny ho (Alexandra II.) odhovárali. Silno odhovárali, z rôznych príčin. Tvrdili to, čo tvrdia vždy: že krajina sa rozpadne, že nastúpi chaos; čo je zvlášť pozoruhodné, zvyčajne hovoria, že národ nie je pripravený na slobodu, nemá ju rád a neprijme ju a vôbec slobodu národ jednoducho nepotrebuje,“ zdôraznil prezident. A dodal, že dlhá a ťažká cesta, ktorú Rusku ukázal Alexander II. a jeho stúpenci, nie je ukončená dodnes.

***

Akoby tým, ktorí tvrdia, že zatiaľ nesplnil reformné očakávania, ktoré sám vzbudil, a s výnimkou reformy času, polície a založenia Skolkova toho D. Medvedev veľa neurobil, prezident adresoval druhé a tretie z piatich poučení z veľkých reforiem 19. storočia. Druhé – politické a sociálne zmeny musia byť premyslené, racionálne, postupné, ale nezvratné. Tretie – nepriateľmi slobodného rozvoja budú aj naďalej netrpezlivosť a extrémizmus.

Akoby nespokojným vravel – veď si len počkajte na ďalšie funkčné obdobie (2012 – 2018). V tandeme alebo sólo?

Foto - Wikipedia