Začiatkom apríla nastúpil James Fickel na vlak z Bostonu do New Haven v Connecticute, aby sa išiel pozrieť na prasacie mozgy, ktoré sú predmetom výskumu vedcov z Yalovej univerzity. Všetky exempláre boli naložené v kadiach a mali v sebe zavedené trubice na dodávanie tekutín so živinami. Vedci už dlho snívali o tom, že preskúmajú mozgy, ktoré by si aj po smrti majiteľov zachovali svoju funkčnosť, píše agentúra Bloomberg. Inovácie od startupu Bexorg im to teraz aspoň čiastočne umožnili.
Táto oblasť výskumu má korene v práci chorvátskych vedcov Nenada Sestana a Zvonimira Vrselju. Tí v roku 2019 spôsobili senzáciu, keď sa im podarilo v mozgu prasaťa obnoviť bunkovú aktivitu štyri hodiny po jeho usmrtení na bitúnku. Bexorg dúfa, že jeho technológia povedie k lepšiemu pochopeniu biológie mozgu, čo v konečnom dôsledku prispeje k vývoju účinnejších liekov či omladzovacích procedúr. Ako väčšina startupov, aj Bexorg sa v začiatkoch spoliehal na štedrú podporu investorov. Jedným z nich je aj Fickel, ktorého účasť je výsledkom nečakaného kariérneho zvratu.
Američan dlhé roky investoval do kryptomien. Dnes je jedným z najväčších mecenášov biohackingu a vedeckého úsilia zameraného na lepšie pochopenie mozgu. Do rôznych startupov a univerzitných výskumných laboratórií už investoval vyše 200 miliónov dolárov. Dúfa, že jeho financie prispejú k objavom, ktoré ľuďom dovolia žiť oveľa dlhšie než dnes a pripravia ich na spolužitie s umelou inteligenciou.
Fickelova nezvyčajná cesta sa začala v roku 2016, keď ako 25-ročný vložil ťažko vydretých 400-tisíc dolárov do nákupu kryptomeny Ethereum. V tom čase išlo o relatívne neznáme aktívum, ktoré sa obchodovalo za približne 80 centov. Dnes však patrí medzi najznámejšie kryptomeny, pričom jeden token má hodnotu vyše tritisíc dolárov. Fickelovi sa táto stávka vyplatila a dnes sa môže pýšiť miliónovým majetkom.
Po nástupe covidu začal jeho záujem o kryptomeny slabnúť. V tom čase sa mu do rúk dostali články o práci vedcov vrátane genetika Nira Barzilaia a gerontológa Aubreyho de Greya, ktorí sa venujú výskumu dlhovekosti. Tie ho zaujali natoľko, že si začal čítať náročnejšie vedecké texty. Mnoho uznávaných odborníkov v nich hovorilo o tom, aký veľký má výskum dlhovekosti z hľadiska prelomových objavov potenciál. Fickel dospel k názoru, že práve táto oblasť je preňho z investičného hľadiska lákavejšia než najnovšie trendy v krypto obchodovaní, ktoré mu prišli smiešne.
V roku 2021 tak založil filantropickú organizáciu Amaranth Foundation. Za hlavného investičného partnera si vybral v tom čase ešte študenta Alexa Colvilla, ktorý dokončoval doktorát z genetiky na Stanfordovej univerzite. Počas prvých 18 mesiacov rozdala organizácia sto miliónov dolárov, pričom až 70 percent putovalo do startupov a zvyšok na ambiciózne akademické projekty. Celkovo už podporila približne 30 spoločností a výskumných skupín.
Ďalšie dôležité správy
