Západné sankcie proti Rusku je najnepremyslenejším a najkontraproduktívnejším politickým krokom v nedávnej medzinárodnej histórii, píše britský publicista Simon Jenkins vo svojom článku v denníku The Guardian.
Vojenská pomoc Ukrajine je podľa neho oprávnená, ale ekonomická vojna proti režimu v Moskve je neúčinná a ničivá pre jej neúmyselne ciele.
Kliatba
„Svetové ceny energií raketovo rastú, inflácia prudko stúpa, dodávateľské reťazce sú chaotické a milióny ľudí nemajú plyn, obilie a hnojivá. Barbarstvo Vladimira Putina sa však len stupňuje - rovnako ako jeho moc nad vlastným ľudom," uvádza Jenkins.
Kritizovať západné sankcie sa však podľa rovná takmer „kliatbe".
„Vojenskí analytici sú k tejto téme hluchí. Strategické think tanky mlčia. Predpokladaní britskí lídri Liz Trussová a Rishi Sunak si konkurujú v agresívnej rétorike a sľubujú stále prísnejšie sankcie bez jediného slova o tom, aký majú účel. Naznačte však skepticizmus v tejto téme a zderú vás z kože ako ‚proputinovského' a protiukrajinského. Sankcie sú vojnovým pokrikom západnej krížovej výpravy," konštatuje Jenkins.
Odveta
Realita sankcií voči Rusku je podľa tohto publicistu taká, že „pozývajú" na odvetu. „Putin môže túto zimu zmraziť Európu. Znížil dodávky z veľkých ropovodov, ako je Nord Stream 1, až o 80 percent. Svetové ceny ropy vzrástli a tok pšenice a iných potravín z východnej Európy do Afriky a Ázie sa takmer zastavil. Účty britských domácností za plyn sa v priebehu roka strojnásobia. Hlavným príjemcom nie je nikto iný ako Rusko, ktorého vývoz energie do Ázie prudko vzrástol, čím sa jeho platobná bilancia dostala do bezprecedentného prebytku. Rubeľ je v tomto roku jednou z najsilnejších svetových mien, od januára sa posilnil o takmer 50 percent. Zámorské aktíva Moskvy boli zmrazené a jej oligarchovia premiestnili svoje jachty, no nič nenasvedčuje tomu, že by to Putina zaujímalo. Nemá voličov, ktorí by ho znepokojovali," vysvetlil Jenkins.
Nevynechal ani „politikov za stolom NATO", ktorí boli podľa neho „múdro opatrní" pri zvyšovaní vojenskej pomoci Ukrajine, „rozumejú vojenskému odstrašovaniu". Napriek tomu sa javia ako totálne naivní, pokiaľ ide o ekonómiu, keďže chcú zbombardovať ruskú ekonomiku „späť do kamennej doby“.
Neoimperiálny predpoklad
Jenkinsa by zaujímalo, či kabinet britského premiéra Borisa Johnsona dostal niekedy nejaký dokument, ktorý by predpovedal pravdepodobný výsledok ruských sankcií voči Spojenému kráľovstvu.
„Predpokladom je, že ak obchodné embargá ubližujú, fungujú. Keďže priamo nezabíjajú ľudí, sú akousi prijateľnou formou agresie. Vychádzajú z neoimperiálneho predpokladu, že západné krajiny majú právo usporiadať svet tak, ako chcú. Presadzujú sa, ak nie cez delové člny, tak cez kapitalistické svaly v globalizovanej ekonomike. Väčšinou sú uvalené na malé, slabé štáty," uviedol.
Sankcie ako strašiak
Jenkins spomenul aj amerického historika ekonómie Nicholasa Muldera, ktorý poukazuje na to, že viac ako 30 sankčných „vojen“ za posledných 50 rokov malo minimálny, ak nie kontraproduktívny koniec. Účelom sankcií je podľa Muldera „zastrašiť ľudí, aby obmedzili svojich princov“. Autokratické režimy - od Kuby po Kóreu, od Mjanmarska po Irán, od Venezuely po Rusko - sa upevnili a slobody rozdrvili. Sankcie vštepujú stabilitu a sebadôveru aj ich najslabšej obeti. Navyše, takmer všetky najstaršie diktatúry sveta profitovali zo západných sankcií, tvrdí Mulder.
Putin je silnejší
Ale „Moskva nie je ani malá, ani slabá", poznamenal Jenkins. Ďalej cituje experta na Rusko Richarda Connollyho, ktorý zmapoval Putinovu reakciu na sankcie, ktoré naňho uvalili od dobytia Krymu a Donbasu v roku 2014. Ich cieľom bolo zmeniť kurz Ruska v týchto regiónoch a odradiť ho od ďalšej agresie. Sankcie ale nefungovali. Apologéti to ospravedlňujú tým, že sú príliš slabé.
Súčasné sankcie, možno tie najtvrdšie, aké kedy boli uvalené na svetovú mocnosť, možno ešte podľa Connollyho nefungujú, ale zrejme budú: a vraj vyhladujú Rusko na mikročipy a náhradné diely pre drony a že čoskoro bude Putin prosiť o mier.
„Ak bude Putin prosiť, bude to na bojisku," tvrdí Connolly. Ilustruje, ako sa Rusko „pomaly prispôsobuje novým okolnostiam“. Sankcie podporili ruský obchod s Čínou, Iránom a Indiou. Priniesli prospech „zasväteným osobám spojeným s Putinom a vládnucim okolím, ktoré majú obrovské zisky zo substitúcie dovozu“. Pobočky McDonald's po celej krajine boli nahradené ruským reťazcom s názvom Vkusno i tochka. Ekonomika je, samozrejme, slabšia, ale Putin je, ak vôbec niečo, tak silnejší, zatiaľ čo sankcie „spájajú novú ekonomickú ríšu v Ázii", čím sa zvyšuje úloha Číny. „Zaznela táto predpoveď?" pýta sa Connolly.
Svätokrádež
Jenkins v závere svojho článku bilancuje, že Západ sa medzitým dostal do recesie. „V Británii, Francúzsku, Taliansku a USA sa šíri neistota. Plynom vyhladované Nemecko a Maďarsko majú blízko k tomu, aby tancovali, ako bude Putin pískať. Životné náklady sa všade stupňujú. Ale stále nikto sa neodváži spochybniť sankcie. Priznať si neúspech alebo myslieť na ústup je svätokrádežou. Možno by sme sa predsa len mali držať vojny," dodal publicista.
Ďalšie dôležité správy
