Ruskí cenzori hrozili serveru Wikipédia už od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu v roku 2014. Až kým sa koncom roku 2023 neobjavil plán na jej úplne nahradenie, podporený mnohými honosnými reklamami po celej Moskve. Projekt Ruwiki, ako je tento cenzorský projekt známy, je väčšinou priamou kópiou Wikipédie. Avšak najcitlivejšie momenty histórie boli vynechané alebo prepísané, informuje The Economist.
Ide najmä o citlivé oblasti, ktoré autori prispôsobili Putinovej ideológii, napr. práva LGBT, orálny sex, sovietska história a vojna na Ukrajine. Ruskú agresiu v Buči pri Kyjeve v roku 2022 Ruwiki označila za „ukrajinskú a západnú dezinformačnú kampaň“. Ďalšie ukrajinské mesto ničené ruskými bombami, Cherson, nemá ani zmienku o vojne. Poprava takmer 22-tisíc poľských dôstojníkov v Katyni v roku 1940 je prepísaná tak, aby spochybnila archívne dokumenty dokazujúce, že ju vykonali sovietske tajné služby. Všetky zmienky o ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, ktorý zomrel vo väzení vo februári 2024, dostali spoločné označenie „bloger“.
Analýza nezávislého ruského média Mediazona ukazuje, že drvivá väčšina nových úprav je vykonávaná počas pracovných dní. Analytici odhadujú, že úpravy robia tímy platených autorov, na rozdiel od dobrovoľníckeho modelu Wikipédie.
Ruské orgány ešte nezakázali Wikipédiu, ako to urobili s desiatkami ďalších médií. Obe wikipedické stránky zatiaľ existujú vedľa seba. No vysoké investície do Ruwiki naznačujú, že dni Wikipédie sú spočítané. Člen pôvodného tímu ruskej Wikipédie Sergej Leščina, ktorý odišiel v roku 2015 po predchádzajúcich pokusoch o cenzúru, hovorí, že Kremeľ používa takéto praktiky ako tehly v čínskej stene zahmlievajúcej pravdu. Ruský internet podľa neho pomaly čistia od zahraničných stránok a miestne vyhľadávače a AI modely budú čoskoro nútené uprednostňovať novú falošnú históriu. „Ruský internet ešte nie je vybudovaný ako čínsky,“ hovorí, „ale týmto smerom sa rýchlo uberáme.“
Ďalšie dôležité správy
