Najšpinavší spôsob výroby elektriny nemá solídneho nástupcu

Veľká Británia, ktorá ako prvá krajina začala vyrábať elektrinu z uhlia, 30. septembra uzavrela poslednú uhoľnú elektráreň. Zatiaľ čo tretina krajín OECD už produkuje elektrinu bez uhlia, situácia inde vo svete je menej priaznivá. Uhlie stále tvorí asi tretinu celosvetovej produkcie elektriny, pričom sa využíva najmä v rozvojových krajinách, ktoré ho považujú za kľúčové pre hospodársky rast.

Argumenty za čo najrýchlejšie ukončenie jeho využívania sú presvedčivé. Uhlie znečisťuje ovzdušie a ročne zabíja milióny ľudí, hlavne v chudobnejších krajinách. Významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ktorého dôsledky často najviac zasahujú práve chudobné obyvateľstvo. Napriek tomu sa uhlie stále používa a jeho spotreba rastie.

Podľa údajov spoločnosti BloombergNEF sa globálna spotreba uhlia minulý rok zvýšila o 4,5 percenta na historicky najvyššiu úroveň. Celková kapacita uhoľných elektrární od roku 2015 porástla o 11 percent, pričom dnes existuje viac ako 6 500 uhoľných elektrární s kombinovanou kapacitou približne 2 245 GW. Spaľovanie uhlia produkuje viac oxidu uhličitého na jednotku energie než spaľovanie ropy alebo zemného plynu, čím má obzvlášť negatívny vplyv na klímu. Uhlie je zodpovedné za 41 percent všetkých emisií skleníkových plynov z fosílnych palív.

Aby svet do roku 2040 odstavil všetky uhoľné elektrárne, bolo by potrebné zatvoriť niekoľko zariadení týždenne a nahradiť ich kapacitu. Je to realizovateľné?, zamýšľa sa The Economist. Solárna a veterná energia sú lacné a stále zlacňujú. Dnešné energetické systémy sú lepšie pripravené na zvládnutie nepravidelných zdrojov energie, čiastočne vďaka pokrokom v oblasti skladovania energie. K dispozícii sú aj stabilné čisté zdroje, ako sú jadrová energia a vodná energia.

Existujú však aj iné fakty. Aj keď uhlie predstavuje malý podiel na HDP, zamestnáva veľké množstvo ľudí v špecifických regiónoch. V uhoľných oblastiach Kolumbie, Indonézie a Južnej Afriky zabezpečuje uhlie päť až osem percent pracovných miest.

Dôsledky unáhlených zmien sú zjavné v meste Komati v juhoafrickej provincii Mpumalanga. Mesto sa zmieta v kríze po tom, čo pred dvoma rokmi zatvorili miestnu elektráreň a baňu. Nezamestnanosť a beznádej rozvracajú miestnu komunitu.

Južná Afrika sa stala testovacím prípadom pre projekt Just Energy Transition Partnership, ktorý inicioval klub G7 v roku 2021 s cieľom podporiť prechod z uhlia na čisté zdroje energie. Prechod Južnej Afriky na obnoviteľné zdroje energie si podľa odhadov vyžiada 47 miliárd dolárov, pričom väčšina prostriedkov by mala pochádzať od súkromných investorov. Pôvodne oslavovaný plán narazil na prekážky, čiastočne kvôli tomu, že donori poskytli menej finančných prostriedkov, než sa očakávalo.

Ďalšie dôležité správy