Členovia skupiny najvyspelejších krajín sveta G7 sa v sobotu dohodli na zavedenie dane zo zisku globálnych firiem v minimálnej výške 15 percent. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ide o historický krok
Cieľom dohody je odradiť nadnárodné spoločnosti od presúvania svojich sídiel do krajín s nižšou úrovňou zdanenia. Štáty G7 sa budú tiež usilovať o to, aby nadnárodné korporácie platili viac daní na trhoch, kde predávajú svoj tovar a služby.
Nehnuteľnosti treba zdaňovať ohľaduplne a v rozumných rámcoch
Britský minister financií Rishi Sunak a nemecký minister financií Olaf Scholz uviedli, že ide o historický krok. ,,Je to dobrá správa pre daňovú spravodlivosť a solidaritu a zlá správa pre daňové raje na celom svete,“ vyhlásil Scholz.
,,Ďalším krokom bude prediskutovať dohodu skupiny G7 s väčším množstvom partnerov v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a v skupine najväčších svetových ekonomík G20,“ dodal.
„Dohoda by mala viesť k reforme daňového systému tak, aby zodpovedal digitálnej ére a aby správne firmy platili správne dane na správnom mieste,“ vyhlásil britský minister financií Sunak. Jeho americká kolegyňa Janet Yellenová uviedla, že ide o dôležitý posun na ceste „k dosiahnutiu globálnej dohody, ktorá by mala zabezpečiť spravodlivosť pre strednú triedu a pracujúci ľud v USA aj v celom svete“.
Východiskový bod
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire daň zo zisku globálnych firiem vo výške najmenej 15 percent nazval ,,východiskovým bodom" a sľúbil, že bude bojovať za jej ďalšie zvýšenie.
,,Je to východiskový bod a v ďalších mesiacoch sa budeme snažiť zabezpečiť, aby táto daň bola čo najvyššia," napísal Le Maire na twitteri.
Šetríte si do kasičky či investujete? Matovič zavetril ľahkú korisť na skryté dane, chce úspory
Na tom, ako zlepšiť výber daní od nadnárodných korporácií a veľkých technologických firiem typu Facebook či Google, sa bohaté krajiny snažili bez úspechu dohodnúť niekoľko rokov. Terajšia dohoda bola uzavretá v Londýne na stretnutí ministrov financií skupiny G7, ktorá zahŕňa Spojené štáty, Kanadu, Japonsko, Britániu, Nemecko, Taliansku a Francúzsku.
Dohoda má podľa agentúry AP dve hlavné časti. Tá prvá umožňuje krajinám zdaňovať zisky najväčších svetových firiem, ktoré nemajú v týchto krajinách fyzické sídlo, ale majú tam podstatné príjmy, napríklad z digitálnej reklamy. Druhá časť dohody požaduje, aby firma v krajine, kde si zriadila sídlo, platila daň v minimálnej výške 15 percent.
Dohoda tiež sľubuje ukončiť výber digitálnej dane, ktorý jednostranne zaviedli napríklad v Británii, Taliansku, Rakúsku alebo Turecku, v prospech globálnej dohody. Tieto jednostranné digitálne dane v minulosti odsúdili ako nekalú praktiku Spojené štáty, pretože opatrenia prevažne zasiahlo americké technologické giganty.
