Krajiny G7 by kvôli pandémii mali do roku 2030 investovať ročne bilión dolárov

Skupina najvyspelejších krajín sveta G7 by mala do roku 2030 investovať ročne bilión dolárov, aby sa globálna ekonomika zotavila z pandémie a zostala na ceste udržateľného rastu. Uvádza to správa, ktorú si vyžiadal britský premiér Boris Johnson. Plány predpokladajú aj transformáciu energetického sektora, aby sa spomalilo globálne otepľovanie. Skupinu G7 tvoria Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Americký prezident Joe Biden by sa mal pripojiť k lídrom krajín G7 na summite, ktorý sa bude od 11. do 13. júna konať v Cornwalle na juhu Anglicka a ktorému bude predsedať práve Johnson.

Skupina G7 bola založená v roku 1975 ako fórum najbohatších západných krajín na rokovanie nad krízovými situáciami, ako bolo napríklad ropné embargo Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). V júni chce rokovať o témach, ktoré považuje za najväčšie hrozby súčasnosti. To je napríklad správanie Ruska a Číny, ďalej zmeny klímy a tiež dopady pandémie spôsobené šírením nového typu koronavírusu.

Profesor ekonómie na Londýnskej ekonomickej škole (LSE) Nicholas Stern v správe pre premiéra Johnsona uvádza, že skupina G7 má jedinečnú príležitosť na to, aby najbohatšie západné krajiny zásadne zmenili globálnu ekonomiku.

„Prechod k svetu s nulovými emisiami a udržateľným klímou zaistí tie najväčšie príležitosti našej doby, a to pre ekonomiku aj pre obchod," uvádza Stern v správe. „Podstatou navrhovanej vízie ekonomickej odpovede na pandémiu je koordinovaný globálny program investícií do obnovy, rekonštrukcie a transformácie, ktorá môže podporiť všetky formy kapitálu - fyzického, ľudského, prírodného i sociálneho," pokračuje profesor Stern.

Krajiny G7 by si podľa neho mali stanoviť kolektívny cieľ zvýšiť v tomto desaťročí aj neskôr každoročné investície o dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) nad úroveň pred pandémiou. Zlepšiť by ale mali aj kvalitu investícií. Výsledkom by mali byť avizované dodatočné investície v objeme jedného bilióna dolárov za rok po dobu nasledujúcich desiatich rokov, inými slovami desať biliónov dolárov za celé nasledujúce desaťročie.

Lídri G7 by tiež mali zabezpečiť riadny postup očkovania v celom svete, a to tak, že okamžite nájdu chýbajúcich 20 miliárd dolárov na financovanie programu COVAX. To je globálny program, ktorý zaisťuje očkovanie najmä v chudobných krajinách.

Johnson už vyzval ostatné krajiny, aby robili viac, než len vášnivo diskutovali o zmenách klímy. Správa, o ktorú Johnson požiadal, v reakcii na to krajinám G7 odporúča, aby predložili vierohodné návrhy, ktoré v otázke ochrany klímy vyjdú v ústrety požiadavkám amerického prezidenta Bidena.

Správa navrhuje, aby sa krajiny G7 zaviazali, že najneskôr do roku 2025 zrušia všetky dotácie zavedené na podporu fosílnych palív. Mali by tiež stáť na čele snáh o transformáciu energetického sektora, ukončiť zahraničnú podporu investícií do fosílnych palív a zvážiť aj minimálnu firemnú daň zo zisku vo výške 21 percent.