Krajinám čakajúcim na členstvo v EÚ sa za posledné štyri roky nepodarilo zaznamenať žiadny výrazný pokrok v oblasti znižovania korupcie či zlepšovania demokracie. Ide pritom o základné predpoklady pre vstup do EÚ, píše Euractiv.
Situácia v krajinách západného Balkánu bola hlavnou témou nedávneho summitu EÚ-západný Balkán v Bruseli. Nahnevaní lídri z pódia ukazovali prstom na EÚ. Vyčítali jej nedostatok jednoty, nesplnené sľuby a dokonca ju obvinili z toho, že sama má doma neporiadok.
Aj keď bola ich frustrácia miestami odôvodnená, Euractiv sa bližšie pozrel na to, aký poriadok sa týmto krajinám za posledných pár rokov podarilo urobiť u seba doma. Výsledky neboli ani zďaleka pôsobivé, konštatuje portál.
Albánsko
Albánsko o členstvo požiadalo v roku 2009 a v roku 2014 sa stalo oficiálnym kandidátom. Odvtedy začalo pracovať na tom, aby splnilo požiadavky Európskej komisie. Celkovo ich bolo 15 a podľa Bruselu ich Albánsko úspešne splnilo. Nezávislé organizácie to však vidia inak, dodáva Euractiv.
Podľa indexu vnímania korupcie, ktorý vypracovala Transparency International, zaznamenala krajina medzi rokmi 2016 a 2021 výrazný pokles. V súčasnosti si drží úroveň z roku 2014.
V rámci jej hodnotenia v indexe slobody vo svete, ktorý vypracovala Freedom House, je na tom podobne. Za posledných päť rokov v Albánsku nedošlo k žiadnemu pokroku. Pokiaľ ide o slobody a demokraciu, tak stále patrí do skupiny „čiastočne slobodných“ krajín.
V oblasti slobody médií je na tom Albánsko ešte horšie. V svetovom rebríčku slobody tlače pre rok 2021 sa krajina od nástupu premiéra Ediho Ramu prepadla až o 20 miest.
Severné Macedónsko
Severné Macedónsko je na tom o čosi lepšie. Na čakacej listine je už približne 17 rokov, no jeho pokrok je oveľa hmatateľnejší.
Mediálny priestor je aj naďalej roztrieštený a trápi ho politický tlak a dezinformácie. Aj napriek tomu sa však situácia v tejto oblasti zlepšuje.
Krajine sa v otázke demokratických slobôd podarilo zaznamenať rekordnú úroveň 67 bodov z celkového počtu sto bodov. Aj naďalej však patrí do skupiny „čiastočne slobodných“ krajín.
Aj keď má krajina svoje vlastné problémy, v otázkach žiadateľov o azyl, organizovaného zločinu či pašovania drog často dosahuje lepšie výsledky než jej susedia.
Čierna hora
Čierna hora je jednou z dvoch regionálnych krajín, s ktorou EÚ spustí prístupové rokovania. Darí sa jej lepšie než sa očakávalo, no tempo rokovaní je aj naďalej pomalé. Takýmto štýlom sa podľa Euractivu krajina stane členom EÚ až o 90 rokov. Aj napriek tomu krajina zaznamenala nejaký pokrok.
Podľa Transparency International sa celková situácia v krajine oproti roku 2014, keď zaznamenala iba 42 bodov, zlepšila.
Prilepšila si aj v otázke demokratických a spoločenských slobôd. Aj naďalej však patrí do kategórie „čiastočne slobodných“ krajín. Pokiaľ ide o mediálny priestor tak sa v svetovom rebríčku slobody tlače pre rok 2021 umiestnila na 61. priečke. Minulý rok obsadila 104. priečku.
Srbsko
Spomedzi krajín regiónu je na tom Srbsko najhoršie. Dokonca ešte horšie ako Albánsko. Podľa Transparency International jeho skóre v rámci indexu stabilne klesá. V roku 2016 zaznamenala krajina 42 bodov, no minulý rok iba 38.
Môže za to zhoršenie situácie v oblasti demokratických slobôd, ku ktorému došlo, odkedy sa k moci dostal súčasný prezident Aleksandr Vučič. Krajina už nepatrí do skupiny „slobodných“ krajín, ale bola preklasifikovaná na „čiastočne slobodnú“.
Kosovo a Bosna a Hercegovina
Kosovo a Bosna a Hercegovina ešte len obdržia štatút kandidátskej krajiny. Spomedzi svojich susedov zaznamenalo Kosovo za posledných pár rokov výrazné zlepšenie situácie vo všetkých oblastiach, vďaka čomu sa v rebríčkoch často umiestni nad ostatnými krajinami, ktoré dúfajú v členstvo v EÚ.
Ďalšie dôležité správy
