Historici nebudú rok 2023 hodnotiť ako šťastný pre ľudstvo. Vypukli vojny, autokratické režimy sa dostali do popredia a v mnohých krajinách dochádzalo k obchádzaniu zákona a obmedzovaniu občianskych slobôd. The Economist pripravil rebríček miest, pričom sa snažil rozpoznať, kde sa situácia tento rok najviac zlepšila. Výsledkom sú dve skupiny krajín.
Do prvej patria tie, ktoré sa postavili šikane zo strany autokratických susedov. Nedá sa povedať, že by sa život na Ukrajine zlepšil, ale krajina statočne pokračuje v boji proti vojnovej mašinérii Vladimira Putina, a to aj napriek váhaniu jej západných podporovateľov. Moldavsko odoláva ruskému zastrašovaniu. Fínsko sa stalo členom NATO a Švédsko ho bude čoskoro nasledovať. V Ázii si množstvo krajín udržalo svoje pozície tvárou v tvár čínskej agresivite, často v spolupráci s USA. Filipíny bránili svoje námorné hranice pred oveľa väčšími čínskymi loďami. Japonsko a Južná Kórea odložili historické spory, aby prehĺbili vzájomnú spoluprácu.
Druhá skupina krajín obhajovala demokraciu či liberálne hodnoty na domácej pôde. V krehkej, vojnou zmietanej Libérii došlo k pokojnému odovzdaniu moci. Rovnako tak aj Východný Timor si zachoval povesť rešpektovania ľudských práv a slobody tlače.
Pozoruhodný rok 2023 malo Poľsko: Jeho hospodárstvo odolalo otrasom spôsobených vojnou na susednej Ukrajine; prijalo takmer milión ukrajinských utečencov; a aby odradilo Rusko, zvýšilo svoje výdavky na obranu na viac ako tri percentá HDP, čím dáva svojim kolegom z NATO ukážkový príklad.
Absolútnym víťazom sa však stalo Grécko. Pred desiatimi rokmi ho ochromila dlhová kríza a zosmiešňoval Wall Street. Príjmy sa prepadli, spoločnosť bola roztrieštená a extrémistické strany ľavice a pravice sa striedali pri moci. Veľa sa zmenilo. Dnešné Grécko má síce ďaleko od dokonalosti; železničná nehoda vo februári odhalila korupciu a nekvalitnú infraštruktúru.
Po rokoch bolestivej reštrukturalizácie sa však Grécko v roku 2023 dostalo na vrchol každoročného rebríčka ekonomík bohatého sveta zostaveného The Economist. Stredopravá vláda bola znovu zvolená v júni. Grécka zahraničná politika je proamerická, proúnijná a obozretná voči Rusku. Grécko ukazuje, že na pokraji kolapsu je možné uskutočniť síce tvrdé, ale rozumné ekonomické reformy, prehodnotiť spoločenskú zmluvu a zároveň podporovať umiernené vlastenectvo.
Ďalšie dôležité správy
