Spojenci Ukrajiny si lámu hlavu nad tým, ako tejto krajine v jej boji proti agresii ruského prezidenta Vladimira Putina dokážu ďalej pomôcť. Na prahu NATO však čaká ešte jeden nedoriešený konflikt, ktorý si takisto vyžaduje ich pozornosť, píše agentúra Bloomberg.
Balkán bol dlhodobo zosobnením politickej a etnickej nestálosti, no situácia sa tu nedávno zhoršila. Od leta 2022 došlo k nárastu napätia, pretože Kosovo nariadilo Srbom, ktorí na jeho území žijú, že musia začať používať rovnaké miestne občianske preukazy a ŠPZky ako väčšinoví etnickí Albánci. Srbský prezident Aleksandar Vučič strávil posledných pár dní roka 2022 snahou o vyriešenie tejto situácie, keďže obyvatelia na severe Kosova na žiadosť reagovali blokádami ulíc či konfrontovaním polície.
Pre ľudí zvonku sa celá záležitosť môže javiť banálnou. V hniezde rozdielnych názorov a vzájomnej nedôvery sa však aj malá iskra môže zmeniť na zúriaci oheň. Podľa diplomata z Belehradu, ktorý chcel ostať v anonymite, je šokujúce sledovať, ako Európa v posledných mesiacoch flirtuje s ďalším konfliktom. Iný diplomat, tento raz z Kosova, tvrdí, že barikády pripomínajú časy, keď sa Chorvátsko a Srbsko v roku 1990 spolu dostali do vojny.
Nový status quo
Varovania, že hrozí niečo závažnejšie, sú pripomienkou toho, že Európe sa rany z predchádzajúcich konfliktov ešte nezacelili. Nie je dokonca náhodou, že sa otvorili počas ruskej vojny na Ukrajine.
Pozornosť EÚ, NATO a Ruska sa upriamuje práve na tento konflikt, a tak sa premiér Kosova Albin Kurti môže pustiť do vôd, ktorým sa jeho predchodcovia zo strachu z následkov vyhýbali. Srbsko sa medzitým pokúša balansovať svoje vzťahy s Európou i Ruskom, ktoré vojna na Ukrajine naštrbila.
„Vučič je oslabený, pretože jeho starý spojenec Putin vedie vojnu, a Kosovo je takisto oslabené, pretože na programe Európy je iba málo priestoru pre iné problémy, než je vojna,“ hovorí profesor politológie na Univerzite v Záhrebe Zarko Puhovski. Napätie, ktoré vzniklo pred pár mesiacmi, sa podľa neho stalo statusom quo, čo je veľmi znepokojujúci vývoj situácie.
Hľadá sa kompromis
Udržiavať tento krehký mier je v Kosove zložité. Srbsko ho totiž považuje za svoje územie a akúsi kolísku svojej národnosti. Podobne vníma Putin Ukrajinu. Konečným cieľom pre Srbsko aj Kosovo je členstvo v EÚ. Brusel im však dal jasne najavo, že ich pokrok v tejto otázke závisí od ich schopnosti urovnať vzájomné vzťahy.
Obe krajiny však vedú lídri s protichodnou politickou minulosťou. Vučič za vlády Slobodana Miloševiča pôsobil ako minister informácií, no od roku 2022 zastáva funkciu prezidenta Srbska. Celkom úspešne sa mu darí držať krajinu jednou nohou na ceste k členstvu v EÚ a zároveň držať Rusku dvere otvorené.
Kosovský premiér Kurti je ľavicovým extrémistom, ktorý bol kedysi dokonca politickým väzňom v Srbsku. Jeho prioritou je presadiť zvrchovanosť svojej krajiny aj keby si tým mal ešte viac znepriateliť Srbov. Podľa opozičných strán je nepredvídateľný a obviňujú ho dokonca aj z podnecovania protestov.
Vučič však nedávno naznačil, že je pripravený na kompromisné riešenie sporu s Kosovom, ktoré vo svojom pláne navrhli Nemecko s Francúzskom.
Ďalšie dôležité správy
