V záložkách sa dočítate:
- Ako sa môžu chudobnejšie krajiny dostať z ekonomických ťažkostí po korona-kríze
- Prečo pandémia rozbila mýtus o nezávislosti centrálnych bánk
- Aký bude svet po korone podľa kontroverzného spisovateľa Houellebecqa
- Prečo koronavírus nebol vytvorený v laboratóriách
- Čo naučili tri mesiace bez kávy autora knihy o kofeíne
Nobelisti o koronavíruse
Dvojica ocenených Nobelovou cenou za ekonómiu Esther Duflo a Abhijit Banerjee vyslovili pre Guardian názor, že Univerzálny základný príjem (UBI) by mohol pomôcť revitalizovať poškodené ekonomiky po koronavíruse. Autori novej knihy Good Economics for Hard Times tvrdia, že každý deň zomrie 15-tisíc detí na odvrátiteľné choroby súvisiace s chudobou v krajinách globálneho juhu, pričom v pandémii to môže byť ešte viac.
Čo s tým môžu robiť chudobné krajiny a ako môžu pomôcť tie bohatšie? Okrem potrebného testovania by sa mali krajiny zamerať na Univerzálny ultra základný príjem (universal ultra basic income – UUBI). Finančý transfer by každému zabezpečil základné živobytie, pričom kľúčovým faktorom by bola jeho jednoduchosť.
Príkladom ide osem miliónové africké Togo. Do finančnej schémy sa prihlásilo 1,3 milióna ľudí, pričom prvých 500-tisíc z nich z regiónu okolo hlavného mesta už dostalo príspevok, píšu nobelisti. Zafinancuje to štát na úkor dlhu. Tu by mali podľa nich prísť na pomoc bohatšie štáty a inštitúcie, ktoré by viacerým chudobnejším krajinám pomohli s osekaním dlhu a podmienkami jeho splácania. Zároveň by ľudia, ktorí obdržali príspevky UUBI, mohli peniaze míňať, čím by podporili dopyt a roztočili by kolesá ekonomiky.
Svet po korone bude horší
Známy a kontroverzný francúzsky spisovateľ Michele Houellebecq si myslí, že svet po koronavírusovej pandémii bude rovnaký, ak nie horší. Autor bestselleru Podvolenie je označovaný za proroka nihilistického individualizmu dnešnej doby, píše portál France24. „Ani pol sekundy neverím vyhláseniam typu „nič nebude ako predtým“,“ vyhlásil autor vo francúzskom rádiu s tým, že po pandémii sa zobudíme do rovnakého sveta, ak nebude ešte horší.
Covid-19 označil za banálny vírus. Myslí si, že sociálny dištancing a technologické trendy ako napríklad práca z domu ešte viac zindividualizujú a izolujú ľudí.
Ako sa zrodil koronavírus
Portál Fivethirghtyeight mapuje vedecké poznatky, ktoré prevažne hovoria o tom, že koronavírus sa najprv objavil v netopieroch, z ktorých sa neskôr preniesol na ľudí. Napriek tomu koluje v súčasnosti množstvo konšpiračných teórií, ktoré tvrdia, že bol umelo vytvorený v laboratóriách s nekalým úmyslom v pozadí. A to nielen z uletených zdrojov.
„Vyzerá to tak, že ľudia pri takýchto extrémnych udalostiach hľadajú neobyčajné vysvetlenia,“ tvrdí pre portál Stephen Goldstein z University of Utah, výskumník zaoberajúci sa koronavírusmi. V súčasnosti existuje viacero poznatkov, ktoré pôvod koronavírusu objasňujú, aj keď so sto percentnou istotou to nemôže nikto potvrdiť.
V článku sú oslovení rôzni vedci, ktorí vysvetľujú pôvod nového koronavírusu.
Tu sú tri zdroje, kde si môžete prečítať vedecké informácie o pôvode koronavírusu. 1. Nature, 2. Journal of Medical Virology, 3. Stanovisko profesora Edwarda Holmesa.
Ilúzia centrálnych bánk
Desaťročia sa považovala monetárna politika centrálnych bankárov za technickú, ale nie politickú. Pandémia ukončila túto ilúziu navždy, píše pre Foreign Policy britský ekonomický historik Adam Tooze.
V článku píše, že v súčasnosti disponujú centrálne banky (najmä pomocou nástroja tlačenia peňazí) obrovskou mocou. Na rozdiel od ministerstiev financií sa ich súvahy, v ktorých majú nakúpené štátne dlhopisy v miliardách, nezobrazujú v kolónke verejného dlhu a verejnosť o nich často ani netuší. Vždy sa považovali za nezávislé a technokratické inštitúcie pracujúce na zabezpečení makroekonomickej stability krajiny bez ohľadu na to, kto zrovna vládne.
Sú tiež najmocnejší hráči v ekonomických krízach, pretože keď bankám vyschnú zdroje, môžu sa spoľahnúť na poslednú inštanciu, ktorá ich podrží a dodá im likviditu (lender of last resort).
V kontexte napadnutia „primeranosti“ vykupovania dlhopisov Európskej centrálnej banky nemeckým Spolkovým ústavným súdom historik píše, že je treba nanovo zadefinovať „monetárnu ústavu“ – teda to, čo by mali centrálne banky robiť. Nemecký súd ich úlohu totiž chápe tak, ako boli ich právomoci zadefinované ešte v 20. storočí, no podľa Toozeho ich už v tom 21. dávno prekročili.
Slovami Toozeho: „Klasická paradigma nezávislého boja proti inflácii je zastaraná. Na vyriešenie súčasných problémov ako je riziko deflácie, stabilita finančného systému a pasivita fiškálnej politiky, ECB a jej náprotivkovia, presadzujú prostriedky, ktoré idú ďaleko za cenovú stabilitu ako ju štandardne poznáme.“
ECB by mala podľa neho sledovať širšie ciele ako je napríklad celková zamestnanosť a nie iba záujmy nemeckých sporiteľov. A. Tooze jednoducho volá po tom, aby centrálne banky neboli technokratickí pozorovatelia a strážcovia ekonomiky, ale aktívnymi hráčmi a hýbateľmi deja.
Káva nie je spojencom spánku
Michael Pollan je autor audioknihy Kofeín. Pre Wall Street Journal hovorí, čo s ním spravil trojmesačný pôst od tejto látky, ktorí mnohí nepovažujú za drogu. Zistil, že kofeín dodáva energiu, ktorá mu chýbala, no na druhej strane „sa po pár dňoch vyspal ako tínedžer“.
Pokračuje ďalej: „Bola to jediná výhoda, ktorú som spozoroval, ale bola to veľká výhoda. Bolo krásne mať zase hlboký spánok plný snov,“ hovorí M. Pollan. Spojencami spánku sú ticho, kľud a žiadne obrazovky, tvrdí a dodáva, že čím má telo nižšiu teplotu, tým lepšie sa spí.
