EÚ podniká kroky na ukončenie takzvanej fast fashion (rýchlej módy) prijatím opatrení na zabezpečenie udržateľnej textilnej výroby. Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby textilné výrobky predávané v EÚ boli odolnejšie, ľahšie sa opätovne používali, opravovali a recyklovali. Aby boli vyrobené z recyklovaných vlákien a neobsahovali nebezpečné látky.
Komisia a členské štáty by mali prijať ambiciózne ciele na zníženie emisií skleníkových plynov, zamedzenie používania škodlivých látok a zníženie materiálovej a spotrebnej stopy. Poslanci EP chcú tiež konkrétne ciele v oblasti predchádzania vzniku textilného odpadu, jeho zberu, opätovného použitia a recyklácie. Uvažuje sa aj o výslovnom zákaze ničenia nepredaného a vráteného textilného tovaru. Očakáva sa, že správa o rýchlej móde bude prijatá na plenárnom zasadnutí pred letom.
EK a EIB poskytnú 18 miliárd eur na opatrenia v oblasti klímy
Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) spoločne oznámili financovanie vo výške 18 miliárd eur v rámci Global Gateway, európskej investičnej stratégie pre partnerské krajiny. Tým sa zvýšia investície do opatrení v oblasti klímy, čistej energie a prepojenia v partnerských krajinách Európy na celom svete.
Cieľom projektov bude pomôcť preklenúť globálnu medzeru vo financovaní opatrení v oblasti klímy a podporiť prevenciu, adaptáciu a zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny. Cieľom stratégie Global Gateway je v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať investície vo výške 300 miliárd eur, a to kombináciou grantov, zvýhodnených úverov a záruk na zníženie rizika investícií súkromného sektora.
EIB Global, rozvojová zložka Európskej investičnej banky, z tohto cieľa zmobilizuje najmenej 100 miliárd eur. Európska komisia a EIB spoločne poskytnú finančné prostriedky vo výške 18 miliárd eur na projekty zamerané na podporu ekologického, digitálneho a spravodlivého prechodu na celom svete.
Komisia navrhuje nové pravidlá riadenia ekonomiky
Európska komisia navrhla nové pravidlá správy ekonomických záležitostí s cieľom odstrániť nedostatky súčasného rámca a pripraviť EÚ na budúce výzvy. Cieľom návrhov je posilniť udržateľnosť verejného dlhu a podporiť udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom reforiem a investícií.
Novými pravidlami sa zjednoduší správa ekonomických záležitostí, posilní sa zodpovednosť jednotlivých štátov a fiškálne, reformné a investičné ciele sa začlenia do jedného strednodobého plánu. Zohľadnia tiež rôzne fiškálne výzvy a zabezpečia účinné presadzovanie.
Návrhy sú výsledkom dlhšieho obdobia úvah a rozsiahleho konzultačného procesu. Naliehavou prioritou je rýchla dohoda o revízii fiškálnych pravidiel EÚ a ďalších prvkov rámca správy ekonomických záležitostí.
Ciele kohéznej politiky
Očakáva sa, že programy kohéznej politiky na roky 2021 až 2027 vytvoria 1,3 milióna pracovných miest a do konca desaťročia zvýšia HDP EÚ o pol percenta. Táto politika uvoľní v tomto období investície vo výške 545 miliárd eur a podporí sociálno-ekonomickú konvergenciu, územnú súdržnosť, sociálnu a inkluzívnu Európu a hladký a spravodlivý ekologický a digitálny prechod.
Politika súdržnosti sa realizuje prostredníctvom štyroch fondov: Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus a Fondu spravodlivej transformácie. Fondy poskytnú investície do oblastí, ako sú výskum a inovácie, digitalizácia verejných služieb, energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, riadenie rizík katastrof, mestská mobilita, celoživotné vzdelávanie, zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť a efektívne dopravné systémy.
Cieľom politiky je vytvoriť konkurencieschopnejšiu, ekologickejšiu, nízkouhlíkovú, prepojenejšiu, sociálnejšiu a inkluzívnejšiu Európu, ako aj spravodlivý prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Kohézna politika je hlavným investičným nástrojom EÚ, ktorý posilňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, odstraňuje nerovnováhu medzi krajinami a regiónmi a plní politické priority Únie.
Prieskum Eurobarometra ukazuje dôležitosť stáží
Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že stáže sú pre mladých ľudí pri vstupe na trh práce kľúčové. Z údajov vyplýva, že 78 percent opýtaných mladých ľudí absolvovalo aspoň jednu stáž a pre každého piateho (19 percent) bola stáž ich prvou pracovnou skúsenosťou. Okrem toho 68 percent z tých, ktorí absolvovali stáž, si našlo prácu do šiestich mesiacov po ukončení stáže a 39 percent podpísalo zmluvu s tým istým zamestnávateľom. Z prieskumu tiež vyplynulo, že väčšina stáží trvá menej ako šesť mesiacov a väčšina stážistov dostáva odmenu a má prístup k sociálnej ochrane.
Prieskum však tiež poukázal na to, že menej ako polovica respondentov sa domnieva, že mladí ľudia zo znevýhodneného alebo migračného prostredia majú prístup k rovnakým možnostiam stáží ako ostatní. Až 46 percent nesúhlasilo s tým, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím majú prístup k rovnakým možnostiam stáží.
Výsledky prieskumu sa použijú na aktualizáciu rámca kvality stáží. Ten je kľúčovou iniciatívou Európskeho roka odborných zručností a ktorého cieľom je pomôcť mladým ľuďom prejsť zo vzdelávania a nezamestnanosti do zamestnania prostredníctvom kvalitných stáží, ktoré zvyšujú ich zručnosti a umožňujú im získať pracovné skúsenosti.
Dohoda o udržateľných palivách neobíde ani letectvo
Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady dosiahli predbežnú dohodu o pravidlách RefuelEU pre letectvo, ktorej cieľom je zvýšiť využívanie udržateľných palív v leteckom sektore. V dohode sa stanovuje minimálny podiel udržateľných leteckých palív, ktoré majú byť k dispozícii na letiskách EÚ, s cieľom znížiť emisie a zabezpečiť, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou.
Pojem „udržateľné letecké palivá“ bude zahŕňať syntetické palivá, biopalivá vyrobené z poľnohospodárskych alebo lesných zvyškov, rias, biologického odpadu, použitého kuchynského oleja alebo živočíšnych tukov a recyklované letecké palivá vyrobené z odpadových plynov a plastového odpadu. Palivá na báze krmovín a potravinárskych plodín a palivá z palmových a sójových materiálov sa však nebudú považovať za ekologické, pretože nespĺňajú kritériá udržateľnosti.
Od roku 2025 budú minimálne dve percentá leteckých palív zelené, pričom tento podiel sa bude každých päť rokov zvyšovať: šesť percent v roku 2030, 20 percent v roku 2035, 34 percent v roku 2040, 42 percent v roku 2045 a 70 percent v roku 2050. Okrem toho musia určitý podiel palivového mixu tvoriť syntetické palivá, ako je e-kerozín, pričom v roku 2030 sa začne s 1,2 percenta a v roku 2050 dosiahne 35 percent.
Dohoda obsahuje aj ustanovenie o environmentálnej značke EÚ pre lety od roku 2025. Letecké spoločnosti budú môcť predávať svoje lety so štítkom, na ktorom bude uvedená očakávaná uhlíková stopa na cestujúceho a očakávaná účinnosť CO2 na kilometer, čo umožní cestujúcim porovnať environmentálnu výkonnosť letov prevádzkovaných rôznymi spoločnosťami na rovnakej trase.
Poslanci tiež presvedčili členské štáty EÚ, aby všetky príjmy z pokút za nedodržiavanie predpisov od leteckých spoločností, letísk alebo dodávateľov palív smerovali na výskum a inovácie zamerané na vyrovnávanie cenových rozdielov medzi udržateľnými a konvenčnými palivami.
Civilná letecká doprava sa na celkových emisiách CO2 z dopravy v EÚ podieľa 13,4 percentami. Iniciatíva ReFuelEU Aviation je súčasťou balíka „Fit for 55 in 2030“, stratégie EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v súlade s európskym zákonom o klíme.
Ďalšie dôležité správy
