Maďarov čaká od januára najvyššia DPH v rámci Európskej únie, ďalšie znižovanie štátneho dlhu, nová ústava a rast odporu proti vládnym krokom. Premiér Viktor Orbán je odhodlaný pokračovať v „premene“ krajiny a stále sa zásadne vyhýba slovu reštrikcia. „V roku 2012 musí ísť Maďarsko svojou vlastnou cestou, aby sa odrazilo od krízy eurozóny a od krajín únie, medzi ktorými viaceré sú v stave politického ochrnutia,“ povedal.
Koniec snívania
Uznávaný ekonóm László Csaba však tvrdí, že v Maďarsku sa končí obdobie snívania. Podľa jeho názoru tohtoročný rast nedosiahne pol druha percenta a ani v budúcom roku nebude vyšší. V štátnom rozpočte na rok 2012 vláda počíta s jedným z najnižších rozpočtových deficitov v únii (2,5 percenta), s 4,2-percentnou infláciou a spomínaným 1,5-percentným hospodárskym rastom.
Netradičnými krokmi, ktoré najviac pocítili banky, energetika, telekomunikácie, maloobchod a súkromné penzijné fondy, vláda znížila verejný dlh z 82 na 74 percent HDP. Orbánov kabinet smeruje k tomu, aby do roku 2018 tento dlh klesol pod 50 percent HDP. Krízové dane budú firmy v spomínaných sektoroch platiť ešte aj v roku 2012, aj keď Európska komisia Maďarsko vyzvala, aby zrušilo mimoriadnu daň pre telekomunikácie.
DPH vzrastie z 25 na 27 percent a bude najvyššia v únii. Vláda tvrdí, že rast zaťaží viac bohatších, pretože viac nakupujú. Ďalšími opatreniami sú sprísnenie výberu daní a zvýšenie zdravotných odvodov, od čoho vláda očakáva v prepočte 1,7 miliardy eur.
Kabinet zruší predčasný odchod do dôchodku baníkov, umelcov, primátorov a starostov, príslušníkov ozbrojených a poriadkových síl, poslancov parlamentu aj Európskeho parlamentu. Zmení sa valorizácia starobných dôchodkov. Ich rast doteraz prispôsobili výkonu ekonomiky, rastu reálnych miezd a inflácii. Od januára budú upravované iba podľa miery inflácie.
Opozícia varuje, že týmito krokmi vzrastie chudoba – vláda zúži sociálnu starostlivosť, rozbije dôchodkový systém, odvodmi a daňami viac zaťaží obyvateľstvo. Vláda na to reagovala, že najmenej 200-tisíc nezamestnaných dostane prácu v rámci programu zamestnávania Start. Namiesto v prepočte stoeurovej podpory dostanú čistý plat 168 eur. „Zachránili sme dôchodkový systém a postavíme ho na nohy. Začneme robiť poriadok v zdravotnej poisťovni, zavedieme transparentnosť a skoncujeme s korupciou,“ argumentuje kabinet.
Kritizovaná ústava, nová opozícia
Nová ústava mení pôvodný názov Maďarská republika na Maďarsko. Znižuje vek odchodu sudcov a prokurátorov do dôchodku, reguluje mieru zadlženia štátu a obmedzuje právomoci ústavného súdu. Prezidentovi prideľuje právomoc rozpustiť parlament, ak ten neprijme včas rozpočet. Znižuje počet ombudsmanov, rozširuje počet ústavných sudcov a predlžuje cyklus samosprávnych orgánov zo štyroch na päť rokov.
„Proti viacerým ustanoveniam ústavy by bolo možné na základe doterajšej demokratickej ústavy vzniesť námietky,“ reagoval šéf socialistov Attila Mesterházy, podľa ktorého ich cieľom bude novú ústavu zmeniť. Európska komisia Maďarsku vyčíta, že ústava „nevykazuje zhodné črty s legislatívou EÚ“. Európsky parlament prijal uznesenie, podľa ktorého by základný zákon Maďarov mal ochraňovať všetky základné občianske a sociálne práva.
Britský denník The Guardian napísal: „Fidesz vytvoril hlboko neliberálnu ústavu, ktorá mu zaručuje uplatňovanie moci, aj ak prehrá budúce voľby. Je otázkou, či Maďarsko bude prvou členskou krajinou EÚ, z ktorej sa stane autoritársky štát.“
Vláda bude v roku 2012 čeliť protestom odborárov, opozície, ale aj občianskych združení. Facebooková skupina Milión ľudí za slobodu tlače už v októbri zmobilizovala vyše 50-tisíc demonštrantov a avizovala ešte väčšie zhromaždenie na 15. marca. Nové Hnutie maďarskej solidarity je apolitickou organizáciou, ktorá podľa zakladateľov dokáže reagovať pružnejšie než odbory. „Situácia je neudržateľná, demokratické inštitúty sú ohrozené a neexistuje normálna a vecná spoločenská diskusia,“ hlásajú lídri hnutia. Do opozície voči V. Orbánovi sa zaradia aj dve novovzniknuté ľavicové strany, jednou z nich je Demokratická koalícia vedená expremiérom Ferencom Gyurcsányom.
Fidesz si aj napriek poklesu preferencií stále udržiava výrazný náskok. Svoje pozície si posilnilo ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko – Jobbik, ktoré má už takmer rovnaký tábor priaznivcov ako socialisti. Ochota Maďarov voliť klesá čoraz viac, volilo by menej ako 50 percent občanov.
Autor je budapeštiansky spravodajca TASR.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto - SITA / AP
