Slovensko posilní svoje zastúpenie o jeden mandát. Zmenu však ešte musí schváliť plénum EP vo februári a následne aj Rada EÚ.
Podľa europoslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD) však netreba mať z tejto novinky priveľké očakávania, optimistickejšie sa vyjadruje jej kolega Eduard Kukan zo skupiny Európskej ľudovej strany.
Politické strany dostanú o trafiku navyše
V súčasnosti má Slovensko v Štrasburgu 13 europoslancov. Matematicky sa ich výtlak veľmi nezvýši, ak ich počet po plánovanej reforme narastie na 14. Euroskeptici môžu poznamenať, že najväčšiu radosť z tejto zmeny budú mať politické strany, ktoré si môžu vo voľbách rozdeliť o jednu trafiku viac.
Aj keď sila poslaneckej frakcie sa, samozrejme, nedá ignorovať, v realite je to často skôr sila osobnosti a diplomatické schopnosti, ktoré rozhodujú o politickom vplyve poslanca. Od toho bude závisieť, či Slovensko ako krajina navýšením počtu europoslancov niečo reálne získa.
„Je pravdou, že navýšenie o jedného europoslanca nie je nejaký zásadný rozdiel. Stále budeme patriť ku krajinám s nižším počtom poslancov. Môže to však posilniť V4 a jej spoluprácu na konkrétnych témach,“ komentuje možnú zmenu pre TREND dlhoročná europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD).
Zároveň však dodáva, že ak sa do Štrasburgu dostane silný kandidát, môže pre svoju krajinu veľa urobiť: „Vždy je to o individuálnych danostiach človeka, ktorý kandiduje do akejkoľvek inštitúcie, nielen do europarlamentu.“
Rovnaký postoj zaujal aj europoslanec Eduard Kukan: „Určite nám pomôže, ak zvolíme europoslanca, ktorého bude počuť pri rokovaniach a váha Slovenska sa tým zvýši.“
Najväčší víťazi sú na Západe
Na základe hlasovania ústavnoprávneho výboru EP by sa zo 73 uvoľnených britských stoličiek malo zrušiť 46 a zvyšných 27 si rozdelia členské štáty. Mali by tak kompenzovať problém deľby europoslaneckých miest medzi jednotlivé krajiny, ktorá je výrazne neproporčný z hľadiska počtu obyvateľov jednotlivých štátov.
Jeden slovenský, slovinský alebo estónsky europoslanec zastupuje oveľa menej voličov ako jeho nemecký, francúzsky, či španielsky kolega.
Hlasovacie práva však majú všetci rovnaké a počet poslaneckých mandátov pre každú krajinu kompenzuje tento zastupiteľský nepomer len čiastočne.
Po roku 2019 by si tak Francúzi a Španieli mali polepšiť o päť dodatočných mandátov, Taliani a Holanďania o tri a Íri o dva. O jedného europoslanca viac by mali získať Estónci, Chorváti, Fíni, Slováci, Rumuni, Poliaci, Rakúšania, Dáni a Švédi.
Prešiel aj Macronov experiment
Europoslanci zároveň vo výbore schválili vznik pan-európskej kandidátky, ktorú presadzuje najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Má však veľa kritikov, ktorý ju označujú za nereálnu.
„Je to vlajková loď európskych federalistov, ktorí naivne dúfajú, že sa tým zvýši záujem o eurovoľby, aj keď to spôsobí pravý opak,“ vyhlásil europoslanec Kazimierz Ujazdowski z ústavnoprávneho výboru EP.
Podľa Moniky Beňovej by možno bolo vhodnejšie, keby sa nikomu žiadne mandáty nepridávali a všetky uvoľnené britské kreslá by sa jednoducho škrtli.
„Lenže táto téma úplne inak vyzerá v našich očiach, keď máme Národnú radu SR zloženú zo 150-tich poslancov a inak to vnímajú Nemci s ich Bundestagom, kde sedí takmer tisíc volených zástupcov,“ dodáva M. Beňová.
