Sľúbili, že ľudí vytiahnu z detskej izby do vlastného bytu. Hnutie na čele s Borisom Kollárom tak v decembri 2019 nazvalo tlačovú správu prezentujúcu ich návrh nájomného bývania. Ani po troch rokoch však žiadny takýto byt nestojí. V minulom týždni predsa len nastal posun. Slovenská vláda totiž odsúhlasila pilotné zmluvy s investormi, na základe ktorých je v hre 9-tisíc prvých nájomných bytov. Na investíciu v hodnote približne 1,5 miliardy sa podujali BWSG a Kooperativa.
Vo štvrtok 19. januára predseda predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Peter Sekáč oznámil, že záujemcovia o nájomné byty so štátnou podporou sa už môžu registrovať. „Vo formulári na zistenie predbežného záujmu musia uviesť, aký veľký byt potrebujú a v akej lokalite," dopĺňa agentúra. Zároveň budú pravidelne informovaní o projektoch vo vybranej lokalite. Neskôr po zverejnení ponúk bytových jednotiek si budú vedieť zarezervovať ten svoj.
K cieľu je ďaleko
Sekáč podotkol, že okrem spomínaných investorov sa rokuje už aj s inými. Agentúra prezentuje, že toto bývanie by mohlo byť až o 62 percent lacnejšie v porovnaní so splátkou hypotéky, čo má zabezpečiť vyššiu dostupnosť aj pre skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami.
Štátne nájomné bývanie tvár realitného trhu zmení len ťažko
Avizovaným cieľom hnutia však bolo vybudovať 25-tisíc nájomných bytov ročne s mesačným nájomným od 119 eur. Podľa cenovej mapy zverejnenej Úradom vlády SR je už teraz jasné, že úspešní žiadatelia zaplatia za jednoizbák najmenej 165 eur, pričom materiál uvádza najvyššiu sumu 276 eur v okolí Bratislavy. Všetkým je však jasné, že ide o predbežné čísla a realita sa môže líšiť. Podľa štvorcových metrov bytu dokonca môže prispieť nájomcovi na náklady aj zamestnávateľ, maximálne však vo výške 360 eur. Ide o dobrovoľný počin z jeho strany a zatiaľ nie je jasné, akú na to bude mať motiváciu a či sa s tým dá vôbec rátať.
Tvár realitného trhu sa zmení len ťažko
Ďalšie otázky sa vynárajú v súvislosti s nákladmi na prevádzku, údržbu a opráv každého bytového domu. Na tom sa štandardne nájomca podieľa. Z návrhu nariadenia však vyplýva, že sa vo výpočte maximálnej výšky nájomného nezohľadnili. V realite je možné predpokladať, že do kalkulácie výšky nájomného logicky vstúpia.
Netreba zabúdať ani na to, že pretrvávajúci konflikt na Ukrajine a infláciu, ceny stavebných materiálov aj energií a ďalších aspektov nie je možné presne predikovať. Prvé byty, ktoré majú uvidieť svetlo sveta na prelome rokov 2023 a 2024, tak môžu konečnými nákladmi prekvapiť. Bolo by naivné si myslieť, že ak sa predraží výstavba týchto nehnuteľností, nezobrazí sa to na cenách pre nájomníkov. No a otázne je, či naozaj bude o viac ako avizovanú polovicu lacnejšie ako komerčný prenájom.
Aktuálny šéf a predseda Národnej rady SR opísal proces príprav celkom zjednodušene, ak vezmeme do úvahy, koľko času už prešlo a ako náročne bolo vyjednávanie prezentované. „Bolo treba ustanoviť agentúru, bolo treba nájsť investorov a bolo treba s nimi podpísať takýto kontrakt," priblížil začiatkom decembra Boris Kollár. A áno, okrem omieľanej pesničky o potrebe tohto typu bývania, pribudli aj slová o aktuálnom vývoji na realitnom trhu a raste úrokových sadzieb.
Každý sa k nájomnému bytu nedostane
Naznačovanie, že štát musí pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú, však vyznieva prinajmenšom zvláštne. Pretože pravdou je, že sa od žiadateľov vyžaduje určitý príjem a absencia dlhov. Samozrejme, podmienok je podstatne viac a u žiadateľov sa líšia v závislosti od krajov. Okrem toho nekorešponduje ani počet bytových jednotiek, ktorý bol avizovaný, a počet prvých, ktoré sa majú realizovať, je výrazne vzdialený aj od tej prvej (predvolebnej) stovky, z ktorej neskôr rétoricky ubudlo šesť desiatok tisíc.
Zaujímavé je, že zo Zákona o štátnej podpore nájomného bývania účinného od júla tohto roka vyplýva, že nájomné byty nebudú v skutočnosti „štátne“, keďže štát prenajímateľom vlastne nebude. To potvrdil aj vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý, ktorý zdôraznil, že tento typ výstavby bytov nezaťažuje štátny rozpočet a štát v ňom vystupuje výlučne ako regulátor.
Zaujímavý trojuholník
Celé to má zastrešiť Agentúra štátom podporovaného bývania, ako súčasť trojuholníka spolu s prenajímateľmi a investičnými partnermi. A práve tí budú spolu s prenajímateľmi participovať na samotnom prenajímaní.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak ešte pripomenul, že „do kritérií na výber nájomníkov bol zahrnutý aj sociálny aspekt, aby niektoré kategórie rodín neboli vyradené. Zároveň bude časť bytov vyhradených pre vybrané skupiny ľudí, napríklad pre učiteľov“.
Avizoval aj spustenie webovej stránky, na ktorej si záujemcovia môžu zistiť, či vyhovujú podmienkam pre pridelenie nájomného bytu. Ako upozorňuje finančný analytik Marián Búlik, je dôležité nezaspať na vavrínoch a v prípade záujmu požiadať o tento typ bývania čo najskôr. Odborník poukázal na to, že žiadateľ môže disponovať čistým príjmom až 1900 eur, dvojica dokonca 3200, a preto sa môže uchádzať skutočne široké spektrum ľudí.
Vidina Kollárovho bývania sa však môže rozplynúť. Dôvodom sú prísnejšie kritéria Európskej komisie, ktorá pri podobných projektoch, ktoré majú byť podporené vo verejnom záujme, očakáva sociálnejší aspekt. Upozornila na to pre denník Sme Elena Szolgayová, ktorá v minulosti viedla sekciu bývania na ministerstve dopravy. Dodala, že Komisia môže mať výhrady aj voči 5-percentnej DPH pri výstavbe týchto bytov.
