Odporúčanie o znížení uhlíkových emisií do roku 2040 a návrhy na udržateľné zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka, ktoré v utorok predstavila Európska komisia, majú pomôcť EÚ, aby do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu a zároveň sú aj výzvou pre transformáciu európskeho priemyslu. Uviedol to výkonný podpredseda Komisie Maroš Šefčovič.
Veľký konkurenčný boj
Slovenský eurokomisár upozornil, že čo sa týka priemyslu, tak najväčší konkurenčný boj medzi najväčšími ekonomikami sveta Spojenými štátmi a Čínou neprebieha o nové spaľovacie motory, ale o čisté bezemisné technológie budúcnosti. Technológie, bez ktorých EÚ nedokáže plniť svoje klimatické ciele.
„Bojuje sa o to, kto dokáže vyrobiť lacnejšie a funkčnejšie elektromobily, kto dokáže vyrobiť lepšie fotovoltické panely, ako vyrábať vodík na širšie priemyselné využitie a ako to celé spojiť s väčšou digitalizáciou ekonomiky,“ opísal situáciu.
Spresnil, že na pozadí tohto veľkého konkurenčného boja sa aj EÚ musí zamerať na tie oblasti, kde je Európa silná a kde musí zostať silná, aby si zachovala členstvo medzi troma najväčšími ekonomikami sveta. Aj preto podľa neho eurokomisia kladie dôraz na oblasti spojené s Európskou zelenou dohodou.
„Hovoríme, že presadzovanie zelenej dohody je zároveň aj jej industriálnou stratégiou EÚ pre budúce obdobie,“ vysvetlil.
Investície do zelených technológií
Dodal, že si treba všimnúť, kam a do akých sektorov smerujú dotácie hlavných konkurentov EÚ. Týka sa to napríklad amerického zákona o ochrane investícií, ale aj čínskych subvencií do elektromobility, solárnych panelov či hydrolyzérov. To chce robiť aj EÚ - investovať do moderných zelených technológií.
„Ak chceme uspieť vo svetovej konkurencii, musíme byť aj my silní v týchto odvetviach. Preto spolupracujeme aj s európskymi priemyselníkmi na tom, ako nasmerovať investície do týchto oblastí, ako odstraňovať byrokraciu a nastaviť verejné obstarávanie tak, aby odmeňovalo tých, ktorí sa správajú ekologicky, a netlačiť ich do využívania lacných čínskych alternatív,“ povedal Maroš Šefčovič.
Podľa jeho slov lepšie treba zorganizovať aj združené verejné financovanie, čiže využiť „palebnú silu“ európskeho rozpočtu, národných rozpočtov, súkromného sektora, Európskej investičnej banky a podobných rozvojových inštitúcií na príliv väčších investícií do zeleného európskeho priemyslu.