Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE.
Stále nevyužitý potenciál
Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého, ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Dostupné a lacné
Spotrebu elektriny totiž podľa neho zvýši rozvoj elektromobility, ktorá má znížiť emisie v doprave, využívanie tepelných čerpadiel na výrobu tepla (využívajúcich elektrinu) namiesto plynových kotlov, ale aj elektrifikácia priemyslu. „Tento rast spotreby môžeme vykryť len zdrojmi, ktoré vieme postaviť rýchlo a neprodukujú emisie. Keďže príprava a výstavba jadrových zdrojov trvá aj 20 rokov, veterné elektrárne sú dnes jednou z najlacnejších a najrýchlejších možností,“ podčiarkol Lacko.
Nízke ambície pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií v rámci boja s klimatickou zmenou vyčítala Slovensku ešte na jeseň 2023 aj Európska komisia pri hodnotení Národného energetického a klimatického plánu. Slovensko si totiž nastavilo cieľ zvýšenia podielu využívania OZE pri výrobe elektriny, tepla a chladu z 18,1 percenta na 23 percent do roku 2030. Slovensko by však, aj podľa revidovaného cieľa EÚ, malo mať ambíciu zvýšiť tento podiel aspoň na 35 percent.
Dodal, že klimatická zmena má pritom už v súčasnosti negatívny dosah na život na Slovensku. Podľa výsledkov výskumu, na ktorý odkazuje aj Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy z dielne Ministerstva životného prostredia SR, sa po roku 2025 vo vegetačnom období pravdepodobne zvýši priemerná teplota pôdy na území SR o jeden stupeň Celzia a priemerné hodnoty vlhkosti pôdy poklesnú asi o desať percent. Predpokladá sa pritom negatívny dosah najmä na oblasti do 400 metrov nad morom, ktoré majú v súčasnosti v SR najlepšie podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo.
Ďalšie dôležité správy
