Predstava, že ak je niečo v katastrofálnom stave, treba čo najrýchlejšie zmeniť ústavu alebo prijať zákon, je na Slovensku hlboko vžitá. Predseda vlády to vie, preto navrhuje, aby sa okamžite – po šiestich rokoch ničnerobenia – ústavným zákonom zmenilo v justícii všetko. Opozičným politikom, ktorí majú pochybnosti o jeho obsahu a vidia, že sa legislatívna lavína spúšťa pred voľbou prezidenta, Robert Fico odkázal: „Toto nie je problém obsahu. Toto je problém politickej vôle.“ Premiér a prezidentský kandidát by mal pravdu, keby hovoril o sebe. Veci, ktoré by pri politickej vôli mohol zmeniť aj bez zmeny právneho poriadku, obvykle „rieši“ prijatím zákona, ktorý nie je samospasiteľný.
V čase, keď vládol jeho prvý kabinet, premiér Fico veľmi naliehal na to, aby sa prijal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Hoci aj bez neho sa mohol riadiť jeho hlavnou zásadou. Stačilo prejaviť politickú vôľu a nespolupracovať s osobami, ktorých majetok mimo akejkoľvek pochybnosti prevyšoval ich legálne príjmy. O tom, že majetky Vladimíra Mečiara a Jána Slotu ich zjavne prevyšovali, R. Fico nepochyboval. O prvom povedal, že na to, aby niekto v štátnej službe nadobudol dosť peňazí na Elektru, by musel žiť ako korytnačka, čiže 250 rokov. O druhom tvrdil, že „Ján Slota sa v politike nabalil“. Namiesto toho, aby oboch ako politických partnerov vylúčil, dvakrát pretlačil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Prvú normu zrušil Ústavný súd a druhá je totálne neúčinná. Okrem toho, že sa pred parlamentnými voľbami predseda Smeru zahral na bojovníka proti nelegálnemu obohacovaniu sa, zákon nič nezmenil. Teraz sa má udiať niečo podobné, ale v prezidentskom aranžmáne.
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Namiesto toho, aby prejavil politickú vôľu a urobil, čo by aj pri dnešnom právnom stave urobiť mohol, predstiera, že na to, aby sa čokoľvek v justícii zmenilo, potrebuje ústavný zákon. Nie je to pravda. V máji 2012 si sudcovia zvolili osem zástupcov do Súdnej rady SR. Polovicu z nich tvorili sudcovia, ktorí neboli v zostave odporučenej Štefanom Harabinom. Vďaka tomu boli v 18-člennej Súdnej rade „až“ ôsmi takí, ktorí sa v nej neocitli z vôle predsedu Najvyššieho súdu, s čím mal veľký problém. V septembri 2012 Ficova vláda rýchlo Š. Harabinovi pomohla – odvolala troch zástupcov kabinetu v rade, vďaka čomu tam má jej predseda opäť drvivú prevahu „svojich“. A môže sa tešiť na deň, keď ho znovu zvolia za šéfa Najvyššieho súdu. Veď R. Fico už ako prezidentský kandidát povedal, že ak sa tak stane, on bude rozhodnutie rady rešpektovať.
V takom prípade ani nový zákon nezmení nič na tom, čo trvá už šesť rokov. Politická vôľa Smeru a jeho predsedu je stále taká, že práve Š. Harabin má byť kľúčovou postavou justície. Nový zákon mu môže dať do ruky ešte väčšie kladivo.
