V Kežmarku v týchto dňoch uviedli do skúšobnej prevádzky geotermálny vrt. Hovorkyňa mesta Elena Smrigová informovala, že približne 2,5 kilometra hlboký vrt začína v meste vykurovať domy, byty a v pláne je prepojiť naň až štyri kotolne centrálneho zdroja tepla. Horúca voda spod zemského povrchu tak môže nahradiť a zásobovať až 1 500 domácností, ako aj priľahlú školu a materské školy.

„Rovnako ako je pre nás výhodné si na Slovensku vyrábať elektrickú energiu, je veľmi dôležité, aby sme hľadali aj ďalšie zdroje energetickej sebestačnosti. Slovensko má v oblasti geotermálnej energie veľký potenciál a som veľmi rada, že práve v Kežmarku to dokázali využiť,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková pri spustení geotermálneho vrtu.

Dôraz na životné prostredie

Primátor Kežmarku Ján Ferenčák upozornil, že dlhodobou snahou mesta je minimalizovať znečisťovanie životného prostredia a hľadať alternatívne spôsoby zabezpečovania potrieb nevyhnutných pre život. „K takým dnes patria aj výroba elektrickej energie a výroba tepla. Realizáciou geotermálneho vrtu sme získali obnoviteľný zdroj energie, ktorý je využívaný na účely vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody. Patríme medzi top mestá na Slovensku, ktoré stavili na využitie vlastných obnoviteľných zdrojov, čím sa stávame nezávislejšími od vonkajších zdrojov,“ skonštatoval.

Realizácia projektu

S vŕtaním geotermálneho vrtu na sídlisku Juh začala súkromná spoločnosť v úvode februára 2022. Plánovanú hĺbku 2,5 kilometra dosiahli investori v máji 2022, následne sa prešlo k očisťovaniu a oživovaniu vrtu. Práce v Kežmarku realizuje súkromná firma, ktorá je držiteľom povolenia na vykonávanie hydrogeologického prieskumu vôd v prieskumnom území. Primátor dodal, že samospráva sa pôvodne plánovala do projektu pustiť sama.

„Založili sme firmu a tím odborníkov sa pustil do prípravy podkladov vrátane prepočtov vykurovacieho potenciálu pri rôznej intenzite získaného tepla a rôznej výdatnosti zdroja. Na samotný vrt však chýbali peniaze. Navyše v Kežmarku nie je nijaký iný prieskumný vrt, ktorý by slúžil ako garancia, že projekt bude úspešný. Finančnú podporu preto mesto nemohlo získať z banky ani od štátu. Východiskom neboli ani európske zdroje,“ podotkol Ferenčák s tým, že mesto nakoniec vyhlásilo obchodnú súťaž na predaj spoločnosti.

Realizácia projektu si podľa Eleny Smrigovej vyžiadala približne tri milióny eur. Po kolaudácii vrtu sa celé okolie zrevitalizuje. Pribudne pri ňom vonkajšie cvičisko s lavičkami, stojany na bicykle a informačná tabuľa o význame diela pre komunitu.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia
Neprehliadnite

Z geotermálneho vrtu v Kežmarku by mohli čerpať teplo domácnosti i školy