Veľká Británia pristupuje k problémom s duševným zdravím otvorene. Jej obyvatelia považujú psychické ochorenia za chorobu ako každú inú. O dôležitosti dobrého duševného zdravia aktívne hovorí nielen princezná z Walesu čí líder opozície sir Keir Starmer, ale aj miestni zamestnávatelia.
Kampane na zvyšovanie povedomia ale podľa portálu The Economist dokážu narobiť aj škodu. Briti si čoraz viac mýlia prirodzené reakcie na náročné životné situácie s duševnými poruchami, proti ktorým potom bojujú rôznymi liekmi a terapiami. Krajina tak narazila na problém, kde obyvatelia s naozaj vážnymi problémami musia o starostlivosť súperiť s ľuďmi s miernejšími stavmi.
V prieskumoch Briti čoraz častejšie považujú smútok a stres za duševnú chorobu. Vnímanie týchto ochorení sa tak v spoločnosti mení a ľudia majú potom tendenciu označovať aj menšie pocity nepohody za poruchy. Dôkaz o problémoch s duševným zdravím môže navyše viesť k získaniu sociálnych dávok. Certifikáty pritom nemusia pochádzať od štátneho lekára, a tu do hry vstupujú súkromné kliniky, ktoré sú pripravené pacientom vyhovieť. Na nadmerné diagnostikovanie následne doplatia tí, ktorí pomoc potrebujú najviac.
Systém zdravotnej starostlivosti je v tejto oblasti z hľadiska počtu zamestnancov dlhodobo poddimenzovaný a navyše aj zle organizovaný. Po novom teraz bojuje aj s nárastom dopytu. Počet mladých ľudí, ktorí vyhľadávajú pomoc služieb zaoberajúcich sa duševným zdravím, rastie 3,5-krát rýchlejšie než počet zamestnancov detskej a adolescentnej psychiatrie.
Británia by tento problém mohla zmierniť tým, že prestane na mierne formy úzkosti pozerať ako na lekársky problém. Presmerovávanie ľudí do preťaženého zdravotníckeho systému má predvídateľné následky. Žiadne trápenie netreba brať na ľahkú váhu, no diagnostikovanie nie je v vždy v tom najlepšom záujme pacienta. Nedávna štúdia odhalila, že dobrovoľníci boli šťastnejší, keď sa negatívne myšlienky naučili potláčať.