Uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky bude pokračovať, ale banka by nemala znižovať sadzby príliš rýchlo, keďže pretrvávajú inflačné riziká. Uviedol to guvernér lotyšskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Martinš Kazaks.
Čakanie na správnu chvíľu
„V Rade guvernérov ECB sme tento rok už dvakrát znížili sadzby a toto nie je konečný cieľ,“ povedal v pondelok večer v lotyšskej verejnoprávnej televízii LTV.
Náklady na pôžičky v eurozóne sú podľa neho stále „dosť obmedzujúce“.
To, ako rýchlo úroky klesnú, bude závisieť od vývoja inflácie v sektore služieb a vyhliadok ekonomiky eurozóny, ktorá stagnuje, povedal.
„Ak sa pozrieme na to, čo očakávajú finančné trhy, a nemám žiadny vážny dôvod nesúhlasiť s nimi, tak do polovice budúceho roka sa očakávajú sadzby na úrovni 2,5 percenta,“ dodal.
Rast minimálnej mzdy
Pokiaľ ide o mzdy, minimálna mzda by sa podľa Kazaksa mala zvýšiť. Otázkou ale je, „ako rýchlo a akým tempom“ by sa to malo robiť, keďže mzdy nemôžu rásť vo vzduchoprázdne a mali by stúpať iba vtedy, ak rastie aj produktivita. V opačnom prípade bude nasledovať recesia, zdôraznil.
ECB minulý týždeň znížila svoje kľúčové úrokové sadzby, už druhýkrát v tomto roku, pričom depozitnú sadzbu stlačila na 3,5 percenta, keďže inflácia sa blíži k jej cieľu na úrovni dvoch percen. V eurozóne však narastajú obavy zo slabého ekonomického rastu.
Prezidentka ECB Christine Lagardová po zasadnutí banky minulý týždeň uviedla, že neexistuje žiadna pevná cesta pre úrokové sadzby a ďalšie rozhodnutia budú závisieť od údajov z eurozóny. Naznačila pritom, že ďalšie zníženie je pravdepodobné v decembri.
Ďalšie dôležité správy
