Nepríjemný zápach, hromada neodvezeného odpadu, nefunkčné záchody, zatvorený bufet, vypnutá voda aj elektrina. Taká je aktuálna snímka polostrova Krym na Domaši. Napriek tomu tam možno nájsť desiatky karavanistov, ktorí v obľúbenom autokempingu trávia celú letnú sezónu.
Toto je len malá časť mozaiky, v rámci ktorej Domaša pôsobí miestami ako mesačná krajina. Jeden z najväčších poklesov hladiny v histórii vodnej nádrže odhalil nielen hromady bahna na plážach, ale aj absurdnosti v otázke, či vôbec ide o rekreačnú zónu. Pritom je reč o lokalite, ktorá bola roky vyhľadávaná aj zahraničnými turistami.
Vytekajúce kubíky
Veľká Domaša vznikla v 60. rokoch minulého storočia ako viacúčelové vodné dielo na rieke Ondava. Vytvorili ju na ochranu pred povodňami, priemyselné a energetické účely, zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, ale i pre rybolov a turizmus. Maximálna výška hladiny na Domaši je 162 metrov nad morom. Keď však koncom minulého roka po mimoriadne suchom období klesla k hranici 150 metrov, začali situáciu riešiť správca nádrže Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a Krajský úrad životného prostredia v Prešove. Výsledkom bolo rozhodnutie o niekoľkomesačnom znížení objemu vypúšťanej vody zo štandardných 4,9 na 2,5 kubického metra za sekundu.
V máji rýchlosť vypúšťania vrátili na pôvodnú úroveň. Miestni podnikatelia, starostovia, chatári či turisti nechápu, prečo sa obmedzené vypúšťanie skončilo, keď hladina ešte nedosiahla požadovanú výšku. „Každému by vyhovovalo, keby bola aspoň na úrovni 159 metrov. Teraz je len 155 metrov. Návštevnosť rekreantov spadla o 40 až 50 percent oproti minulým rokom, prestali fungovať hotely, ubytovne. Je tu veľká nezamestnanosť a tento stav ju ešte zhoršuje,“ vyrátava Miroslav Fečko, starosta obce Bžany, ktorá prevádzkuje najznámejšie rekreačné stredisko Valkov.
SVP v médiách viackrát zopakoval, že Domaša neslúži na rekreáciu, ale na zásobovanie priemyselných podnikov vodou a taktiež ako protipovodňová nádrž. Aj pri aktuálne nízkej hladine, ktorá zabíja turistický ruch, Domaša plní spomínané hospodárske funkcie a bez obmedzení dodáva vodu odberateľom. Vodohospodári navyše TRENDU oznámili, že v čase súčasných mimoriadnych teplôt by obdobná zmena v prietokovom režime (obmedzenie vypúšťania vody na 2,5 m3/s) mohla mať ďalekosiahle následky na stabilitu ekosystému na dolnom toku Ondavy.
Absurdný a absurdnejší
Tvrdenie SVP, že Domaša neslúži na rekreáciu, vyznieva absurdne. Napríklad preto, že na webstránke samotných vodohospodárov možno nájsť napríklad takýto úryvok: „Rekreačným účelom slúžia nielen vybudované vodné nádrže Ružín, Zemplínska šírava a Domaša, ale aj Thurzovské kúpele s jazerom, Bardejovské kúpele...“
Ešte absurdnejšie znie argument o nerekreačnej zóne pri pohľade do nedávnej minulosti. Projekt Veľká Domaša združil obce, ktoré prevádzkujú rekreačné strediská. Získali 270 miliónov korún (9 mil. €). Podľa vtedajšieho kľúča 60 percent investície pochádzalo z fondov EÚ (PHARE 2001), dvadsať prispel štát a dvadsať samospráva. Peniaze išli na rozvoj oblasti pre potreby „malých a stredných podnikov v sektore turistického ruchu, výsledkom ktorého bude modernizácia dopravnej infraštruktúry, kanalizácie a čistiarní odpadových vôd v regióne Veľká Domaša, čo prispeje k ochrane a k zlepšeniu kvality životného prostredia a rozvoju cestovného ruchu“.
Dalo by sa pokračovať výpočtom stavieb rekreačných zariadení okolo Domaše. Alebo spomenutím stále aktuálnych jachtárskych pretekov. Či výletných lodí, ktoré pred rokmi vozili turistov medzi strediskami. „Všetky móla a lode, čo tu boli, patrili okresnej správe cestovného ruchu. Tak nech nehovoria o tom, že Domaša nie je určená na turistické účely. Loď tu premávala ako MHD, všade boli vylepené časy odchodov a príchodov,“ rozohňuje sa Milan Petrík, chatár v stredisku Dobrá.
V odpovediach na otázky TRENDU už SVP pripúšťa, že „pridruženými účelmi Domaše sú chov rýb, rekreačné využitie a šport“. Ale dodáva, že rozvoj cestovného ruchu v regióne je síce možný, nemal by však byť výlučne viazaný na hladinu vody nastavenú blízko maxima. Udržiavaním konštantnej hladiny by nádrž stratila svoj vodohospodársky význam.
Zákazy na ozdobu
SVP neochotu priznať turizmus ako jeden z účelov Domaše podčiarkuje aj aktivitami, ktoré akoby slúžili priamo na odplašenie návštevníkov. Na všetkých strediskách okrem Valkova vítajú rekreantov tabuľky s nápisom Zákaz kúpania. Samozrejme, všetci sa kúpu a nikto to nekontroluje. „Zákazy osadzujeme na pokyn regionálneho úradu verejného zdravotníctva v strediskách, ktoré nie sú vyhlásené ako prírodné kúpaliská,“ spresňuje SVP. S tým, že oni nemajú v kompetencii kontrolu dodržiavania predpisov.
Radovan Kapraľ, člen petičného výboru Za záchranu vodnej nádrže Domaša, tvrdí, že keď už tam má byť nejaká tabuľka, prečo na nej nie je napríklad kúpanie na vlastnú zodpovednosť. „Vôbec neberú do úvahy cestovný ruch, akoby tu neexistoval. Alebo akoby tu fungoval len ilegálne,“ dodáva. Petíciou sa snažia dosiahnuť stabilizáciu vodnej hladiny na úrovni 159 metrov počas letnej turistickej sezóny a zladenie zákonov a noriem tak, aby Domaša slúžila na rozvoj cestovného ruchu a na protipovodňovú ochranu.
Podľa R. Kapraľa je nenormálne, ak turistov lákajú cez internet alebo rôzne informačné letáky s tým, že na Domaši nájdu výborné podmienky na kúpanie, a oni nájdu zákaz kúpania. Ľudia znalí pomerov na tabuľky kašlú, no cezpoľných môžu vyľakať. Hneď sa pýtajú, či je voda kontaminovaná.
Výnimkou bez tabuliek so zákazmi je spomínaný Valkov. „Platíme si za rozbory vody každé dva týždne, máme plavčíka, čisté pláže, sociálne zariadenia – preto dostávame povolenie od okresnej hygieny,“ vysvetľuje starosta M. Fečko. Vzápätí dopĺňa, že obec je naďalej úspešná v získavaní zdrojov z fondov EÚ – nedávno vybudovali na pláži toalety, solárne sprchy a prezliekacie boxy. No pri takej nízkej hladine ako v tejto sezóne, keď prístup do vody hatí bahno, človek nemá ďaleko od rezignácie. „Aj keď dostaneme nejaké peniaze z EÚ, všade je päťpercentná spoluúčasť obce. Keď investujete a potom nemáte vodu a SVP sa o turistickom ruchu ani nechce baviť...“
Vodohospodári osadzujú po brehoch Domaše aj tabuľky zakazujúce plavidlá so spaľovacím motorom. Ale znova ide o formalitu. Pri brehoch sú odstavené desiatky motorových člnov a jácht. Aj jachty majú v povinnej výbave motor. „Tak ako sa tisíce ľudí kúpu, hoci je to zakázané, tak aj my používame motorové plavidlá, lebo bez nich sa tu nedá fungovať,“ priznáva R. Kapraľ. SVP tvrdí, že každú sezónu vykonáva kontrolu neoprávneného používania plavidiel so spaľovacím motorom s policajtmi a Štátnou plavebnou správou. Ale asi nebudú veľkou hrozbou pre majiteľov, ktorí nepovolené plavidlá v pohode a hromadne používajú.
Šéf petičiarov R. Kapraľ pripomína, že na Domaši neexistuje žiadny záchranný systém. Majitelia motorových člnov ho neraz suplovali na vlastné náklady. „Na Valkove síce je plavčík, ale prevrátenú loďku by nevedel zachrániť. Vlani som zo stredu Domaše vyťahoval dvoch plavcov. Zotmelo sa, stratili orientáciu, kričali o pomoc...“
Páchnuci Krym
Plastický príklad „lákania“ turistov na Domašu je spomínaný stav na polostrove Krym. Pozemok patrí SVP, ale roky sa oň na vlastné náklady stará obec Nová Kelča. Za kosenie, vodu, elektrinu, údržbu a odvoz odpadu vyberali od karavanistov poplatky, ktoré im kryli náklady. „Chodili sem, lebo to bola pre nich lacná dovolenka. My sme na tom nezarábali. Tie parcely sme doteraz mali v užívaní len na základe dohody s odštepným závodom SVP v Trebišove za symbolické euro,“ hovorí starostka Novej Kelče Mária Telepunová.
Pred touto sezónou sa obec rozhodla Krym zatraktívniť. Pribudnúť mali nové sociálne zariadenia so sprchami, kuchynka, nové elektrické prípojky, športové ihriská, lebo podľa nových noriem by takto mal byť vybavený kemp. Obec sa chcela uchádzať o podporu z fondov EÚ, ale potrebovala mať Krym v dlhodobom prenájme. Požiadavku na 30-ročný prenájom aj so štúdiou navrhovaných zmien poslala vodohospodárom. M. Telepunová ukázala TRENDU návrh nájomnej zmluvy, ktorý potom dostala od SVP. Iba na štyri roky a s cenou 9 500 eur za letnú sezónu. „To pre nás neprichádza do úvahy. Za také peniaze to už môžu aj predávať, nie prenajímať. Ani ja, ani obecné zastupiteľstvo s tým nemohlo súhlasiť.“
SVP po nedohode s obcou nechal Krym v zotrvačnosti. Obec vypla médiá a z užívania vycúvala. Takže karavanisti to majú tento rok síce v bojových podmienkach, ale zadarmo. Vodohospodársky podnik tvrdí, že nie je jeho povinnosťou ako správcu nádrže vytvárať podmienky na rekreáciu po jej obvode. Zároveň nemajú úmysel brániť prístupu k vode občanom tam, kde to nie je zakázané.
Pri starých toaletách je postavená čistiareň ešte z projektu Veľká Domaša, teda hlavne z európskych fondov na podporu turizmu. A dnes podporení turisti na ňu močia, lebo toalety sú zavreté... Starostka postoju SVP nerozumie. Chceli aj z obecných peňazí zveľadiť ich pozemok a SVP to prakticky odmieta.
Podnik TRENDU napísal, že navrhol obci „nájom vo výške 35 centov za meter štvorcový ročne, namiesto trhovej ceny, ktorá je v tejto lokalite 1,5 eura ročne za meter štvorcový. Obec však s týmto riešením nesúhlasila. Navrhla cenu 19 centov za meter štvorcový ročne.“ TREND však má návrh nájomnej zmluvy na stole a v nej jasne stojí: nájomca zaplatí prenajímateľovi 1,50 eur/m2/rok za výmeru... Nevie vari SVP, čo píše do zmlúv?
Podobnú skúsenosť má aj starosta M. Fečko. Pred šiestimi rokmi zohnal peniaze na čistiareň odpadových vôd zo strediska Valkov. Podmienkou však bola zmluva o nájme pozemku pod ňou. „To som nikdy nepochopil. Pýtam sa ich prečo. Oni odpovedali, že prečo by to mali podpísať. Pretože tie ho... z chát idú do vašej nádrže, hovoril som im takto po lopate. Aj tak nesúhlasili. Bez vysvetlenia,“ spomína starosta. SVP dnes oponuje, že projekt nebol v poriadku, lebo čistiareň mala byť umiestnená pod úrovňou maximálnej retenčnej hladiny Domaše, čo platná legislatíva nepripúšťa.
Riedenie odpadu
Keďže iniciátori petície za záchranu Domaše neveria argumentom SVP o nemožnosti vypúšťať menej vody z nádrže, na vlastnú päsť skúmali, čo by za tým mohlo byť. „Podľa infozákona sme si od SVP vyžiadali zmluvy. Zistili sme, že na odber vody majú len dve zmluvy – s Bukocelom Hencovce a Chemkom Strážske. Spolu pre obe firmy to vychádza na 1,2 kubíka vody za sekundu, tak prečo vypúšťajú 4,9?“ pýta sa R. Kapraľ. SVP reaguje, že odtok vody z Domaše nie je stanovený len podľa zazmluvneného množstva odberov. Riadi sa manipulačným poriadkom, ktorý zohľadňuje širšie záujmy a zabezpečuje zachovanie takzvanej viacúčelovosti nádrže.
Petiční aktivisti si myslia, že môžu existovať neoficiálne dohody medzi SVP a Bukocelom, aby firma z portfólia Bukózy Holding mala dostatok vody na riedenie odpadových vôd, ktoré vypúšťa do Ondavy. Podľa R. Kapraľa ich podozrenia podporuje aj správa Greenpeace o nebezpečných látkach, ktoré produkuje Bukocel. Ale fakt je, že táto správa je už desať rokov stará. Hovorca Bukózy Michal Šábik TRENDU napísal, že k nerelevantným „podozreniam“ a dohadom sa vyjadrovať nebudú: „Domnievame sa, že sa jedná o vyjadrenia osôb, ktoré nie v plnom rozsahu poznajú legislatívu v oblasti správy a riadenia vodných diel.“
Privátna priehrada
Vlani v júli po 24 rokoch vodohospodársky podnik otvoril priehradu pre verejnosť. Bola to slávnosť s účasťou podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorý tam zároveň spoluorganizoval cyklotúru okolo Domaše. Priehrada opäť spojila strediská Dobrá a Monika. Lenže verejnosť si priehradu užívala iba dva mesiace. Potom ju SVP opäť zavrel. „Nepoznám inú vodnú nádrž na Slovensku, kde je zákaz prechodu cez hrádzu. Bol som na Oravskej priehrade, ale aj v Prahe na Orlíku, v Poľsku na Solinských jazerách – všade je prístupná verejnosti, dokonca niekde z nej urobili atrakciu, ľudí púšťajú až do jej útrob k turbínam, sú tam reštaurácie... Len na Domaši je s tým problém,“ smeruje výhradu voči SVP aktivista R. Kapraľ. Vlastní chatu neďaleko hrádze, preto si dovolí tvrdiť, že SVP si tam urobil privátnu zónu. „Chodia sa tam kúpať zamestnanci a ich rodiny, chytajú ryby, majú pokoj, nikto ich neruší.“ Nevidí rozumný dôvod, prečo by priehrada nemohla byť prejazdná pre cyklistov aj peších.
SVP vysvetľuje, že využívanie priestoru pri priehrade na iné ako služobné účely nie je dovolené a nemá informácie, že by sa dialo niečo, čo sa nemá. Podľa podniku sprístupnenie priehradného múra pre širokú verejnosť v roku 2011 bolo iba jednorazové, na základe výnimky vtedajšieho ministra životného prostredia. Prípadné trvalé sprístupnenie musí byť posúdené príslušnými štátnymi orgánmi. SVP však nevysvetlil, prečo tá jednorazovosť trvala sedem týždňov a prečo potom na priehrade vyvesili oznam „Z technických príčin zatvorené“.
Napriek doterajším nekompromisným postojom vodohospodárov však zrazu zasvietilo svetlo na konci tunela. SVP a Krajský úrad životného prostredia začali diskutovať o zmene manipulačného poriadku, ktorý upravuje vypúšťanie vody z nádrže. Štátny podnik TRENDU potvrdil, že prehodnocuje túto možnosť, no prípadné zmeny, ak budú navrhnuté, nemajú riešiť problém rekreácie, ale snažiť sa zmierniť dosah čoraz častejšie sa vyskytujúcich extrémnych hydrologických javov.
„Konečne začíname na tú tému debatovať. No pokiaľ by neboli médiá, nič by sa nepohlo. Len z toho sú nervózni, že do toho médiá vŕtajú,“ hovorí starosta M. Fečko. A dookola opakuje, že nie je problém odplašiť zákazníkov z Domaše. Ale dotiahnuť ich potom späť, to potrvá...
Vodná nádrž Veľká Domaša
- výstavba v rokoch 1962 až 1967 na rieke Ondava
- vznikla zaplavením šiestich obcí: Veľká Domaša, Dobrá nad Ondavou, Trepec, Kelča, Valkov a Petejovce
- celková plocha nádrže 1 150 hektárov, dĺžka 14 km, maximálna šírka 3 km
- priemerná hĺbka 18 metrov, maximálna 25 m
Foto - Ivan Fleischer
