Kanada prerušila vzťahy s Ázijskou bankou pre investície do infraštruktúry (AIIB) pre zásahy Číny, ktoré sú tiež predmetom vyšetrovania.
Ázijská investičná banka pre infraštruktúru slúži záujmom Číny a Peking má nenáležitý vplyv na to, čo má byť multilaterálnou organizáciou, povedal Bob Pickard, bývalý šéf komunikácie banky, ktorý preto odstúpil začiatkom tohto týždňa z funkcie.
Po jeho rezignácii kanadská ministerka financií Chrystia Freelandová oznámila, že Ottawa okamžite zastaví všetky vládou riadené aktivity v AIIB.
Pickard uviedol, že banke dominujú členovia Čínskej komunistickej strany a financuje predovšetkým projekty, o ktoré má Peking záujem. Banka podľa neho smerovala pôžičky predovšetkým do krajín, na ktoré sa zameriava masívna a kontroverzná čínska iniciatíva tzv. novej Hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI).
"Poverila som ministerstvo financií, aby okamžite preskúmalo vznesené obvinenia a angažovanosť Kanady v AIIB," dodala ministerka Freelandová.
Hovorca čínskeho veľvyslanectva v Kanade vo vyhlásení uviedol, že tieto komentáre sú "senzačným reklamným trikom a úplnou lžou".
AIIB označila Pickardove obvinenia za "nepodložené a sklamanie". Čínska vláda tiež jeho tvrdenia odmietla, pričom hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin povedal, že "AIIB dodržiava princípy otvorenosti, meritokracie a transparentnosti pri prijímaní a riadení zamestnancov". Pripomenul, že banka zamestnáva ľudí zo 65 krajín a ekonomík a jej úspechy uznalo aj medzinárodné spoločenstvo.
Banka so sídlom v Pekingu bola založená v roku 2016 s cieľom investovať do udržateľnej infraštruktúry v Ázii a mimo nej, uvádza sa na jej webovej stránke. Tvrdí, že doteraz investovala do 221 projektov 42 miliárd USD (38,86 miliardy eur).
Kanada požiadala o vstup do AIIB v roku 2016 a formálne vstúpila do inštitúcie v roku 2018. Od roku 2019 v rámci členstva v banke do nej vložila 995 miliónov USD.
AIIB je projekt, ktorý presadzoval čínsky prezident Si Ťin-pching na zmiernenie dominancie západných inštitúcií - Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Má 106 členov, vrátane Austrálie, Kanady, Francúzska a Nemecka. Spojené štáty však nie sú jej členom, pretože sa od začiatku rozhodli zostať mimo, pokiaľ ide o transparentnosť a správu vecí verejných.
Ďalšie dôležité správy
