Arašidy, zázvor, sladké zemiaky... V snahe o inováciu pestujú poľnohospodári v juhozápadnom Francúzsku tieto tropické alebo subtropické plodiny. Prispôsobujú sa tak globálnemu otepľovaniu, informuje agentúra AFP.
Na farme Darrigade v obci Soustons v departemente Landes pestujú špargľu, jahody, kukuricu a chovajú kačice. Teraz pridali aj pestovanie arašidov. Sadia ich v máji a zberajú na jeseň. Odroda Valencia pochádza z juhu Spojených štátov a ukázala sa ako vhodná pre piesočnatú pôdu a podnebie južného Francúzska v blízkosti španielskych hraníc.
Veľký dopyt
Farma predáva svoje arašidy najmä v neďalekom väčšom meste Dax, kde bola okrem továrne na čokoládu založená aj spoločnosť na výrobu miestnych arašidových nátierok a arašidového masla.
„Dopyt po výrobkoch z okolia prudko rastie. Bolo by však naivné myslieť si, že arašidy tu môže pestovať ktokoľvek. V priebehu rokov sme výrazne zlepšili našu techniku, aby sme zvýšili produkciu,“ hovorí Mélanie Deleste, ktorá vedie farmu spolu so svojím bratom a bratrancom.
Po zbere sa arašidy musia niekoľko dní prirodzene sušiť na zemi. Potom sa prepravujú na sieťach vo vyhrievanom prívese, aby sa zabezpečila ich správna vlhkosť.
Záznamy v archívoch Landes dokazujú, že miestni poľnohospodári sa pokúšali pestovať exotické plodiny, ako sú arašidy a bavlna, už začiatkom 19. storočia. Na rozdiel od súčasnosti však vtedy neboli veľmi úspešní.
„Výnosy sú veľmi nepredvídateľné. V zlých rokoch zbierame tonu z hektára, ale keď sú dobré podmienky, zberáme dve alebo tri tony,“ hovorí Delesta. Napriek tomu tieto výnosy ďaleko zaostávajú za veľkými americkými alebo brazílskymi výrobcami. „Do hry vstupuje mnoho faktorov, podnebie, dĺžka výrobnej sezóny a ďalšie. Každý rok je tu iný. Minulý rok bol veľmi teplý, to bolo dobré. Ale tento rok je to oveľa zložitejšie,“ hovorí Delesta.
Grapefruit a zázvor
Rodina Larrère začala pestovať zázvor na svojej farme v regióne Landes v roku 2021. Zvyčajne ho zberajú koncom septembra, ale tento rok očakávajú, že kvôli chladnému letu budú zberať až koncom novembra. Ročne vyprodukujú približne desať ton čerstvých odnoží.
V nevykurovanom skleníku v Labouheyre „simulujeme subtropické podmienky a pestujeme organický zázvor z odnoží peruánskych farmárov“, hovorí Patrick Larrère. „Pred 20 rokmi sme boli priekopníkmi v pestovaní biozázvoru, takže je v našej povahe experimentovať. Zem sa otepľuje a to nás bude obmedzovať. Napadlo nám, že by to mohla byť príležitosť vyskúšať niečo iné.“
Tento rok začali ako novinku ponúkať zázvor v kvetináčoch, ktorý sa dá pestovať v obývačke, aby „zapojili spotrebiteľov do hľadania miestnych produktov“.
Larrèresovci už takmer desať rokov pestujú aj sladké zemiaky, ktoré sa podávali v jedálni olympijskej dediny na tohtoročných hrách v Paríži.
„Povedali sme si, že sa musíme prispôsobiť súčasným trendom v stravovaní a ponúkať produkty vypestované na mieste, a nie na druhom konci sveta. V Senegale sú teraz výnosy trikrát vyššie ako u nás, ale vsádzame na budúcnosť. Čím teplejšie tu bude, tým lepšie sa bude sladkým zemiakom dariť,“ verí Larrère.
Hoci nedávne pokusy o pestovanie kurkumy neboli úspešné, rodina skúsila v skleníku pestovať aj grapefruity a citróny yuzu.
„V roku 2100 budeme v Landes stále pestovať mrkvu... Ale Španielsko sa vyľudní a Francúzsko sa stane ovocným sadom Európy. Už teraz vidíme, ako olivovníky nahrádzajú vinič v Gironde (na juhu Francúzska). Možno tu už nebude rásť kivi v Adoure (na juhu), ale v Lotrinsku (na severovýchode Francúzska). Je na nás, aby sme sa na to pripravili!“ Predpokladá Larrère.
Ďalšie dôležité správy
