Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva prezidentom Jun Suk-jolom, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán.
„Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov sú zakázané,“ vyhlásil veliteľ juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva.
Prezident Jun vyhlásil, že stanné právo je potrebné na „obnovu a ochranu krajiny, ktorá vzdoruje vážnym výzvam“. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť „určité nepríjemnosti,“ prisľúbil rýchlu „normalizáciu“ krajiny.
Stanné právo môže zrušiť parlament, v ktorom má v súčasnosti väčšinu opozícia. Najväčšia opozičná Demokratická strana vyzvala svojich poslancov, aby prišli do budovy Národného zhromaždenia. Vstup do legislatívneho zboru je ale zablokovaný bezpečnostnými zložkami.
Juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.