Degradácia pôdy, znečisťovanie vôd, strata biodiverzity a zničené ekosystémy; európske poľnohospodárstvo čelí množstvu problémov. Balík dotácií vo výške 55 miliárd eur ročne obohacuje miliardárov, zatiaľ čo drobných farmárov privádza do chudoby, uvádza Politico. Poľnohospodári sú často starší a ich deti chcú iný život, čo vedie k tomu, že na poliach pracujú migranti za nízke mzdy.
Uprostred tejto krízy predstavili akademici z Wageningenskej univerzity, poprednej poľnohospodárskej inštitúcie v Európe, 80-stranovú správu o hlavných dilemách, ktorým čelí poľnohospodárstvo v EÚ.
V skutočnosti je vo veľkej miere sebestačné. Podiel dovozu dosahuje približne 10 percent, čo je oveľa menej ako v technologickom alebo dopravnom sektore. EÚ je čistým exportérom základných potravín ako mäso, mliečne produkty a obilniny, pričom dováža hlavne produkty ako káva, kakao a tropické ovocie.
Migranti, ktorých Európa víta. Bez nich by poľnohospodárstvo neprežilo
Problémom nie je dostupnosť potravín, ale ich ceny, čo sa nevyrieši zvýšením produkcie. Je potrebné riešiť závislosť od cenovo nestálych vstupov, najmä krmív, hnojív a energie. Viac než 80 percent sóje, ktorá slúži ako krmivo pre ošípané, hydinu a dobytok, pochádza z Brazílie a Argentíny. Z troch typov hnojív 30 percent dusíka závisí od zahraničných fosílnych palív, zatiaľ čo viac než 60 percent fosfátov pochádza z Maroka a takmer 90 percent draslíka z Bieloruska a Ruska.
Európska komisia sa pokúša tieto závislosti zmierniť. Pripravovaná Stratégia EÚ pre proteíny má podporiť pestovanie sóje v Taliansku a Francúzsku. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sľubuje v prvej stovke dní druhého mandátu podporu výroby zeleného vodíka na produkciu dusíkatých hnojív.
Populácie hospodárskych zvierat sa každoročne mierne znižujú, no pokiaľ neklesnú výraznejšie, čo by si vyžiadalo, aby spotrebitelia prešli na rastlinnú stravu, Európa nebude mať dostatok pôdy na pestovanie krmiva pre zvieratá. Zo všetkých rastlinných produktov vyprodukovaných v Európe – či už pre potraviny, krmivá, textil, drevo, biopalivá alebo bioplasty – až 60 percent smeruje na kŕmenie zvierat.
„Tento podiel je obrovský. Ak hľadáme priestor na manévrovanie, možno je práve tu,“ povedala hlavná výskumníčka Wageningenskej univerzity Harriette Bosová.
Za základné potraviny platia Slováci už teraz priveľa. Porovnanie cien so susednými krajinami
Prežúvavce ako kravy, ovce a kozy potrebujú na produkciu jednej kalórie mäsa desiatky kalórií z plodín. Ošípané sú o niečo efektívnejšie, no konzumujú menej trávy než prežúvavce, čo z nich robí výrazne sójovo náročné druhy. Hydina je najefektívnejšia, keďže dokáže premeniť krmivo na mäso s minimálnymi stratami. To znamená, že spotreba bieleho mäsa môže zostať stabilná, no spotreba červeného mäsa musí výrazne klesnúť.
„Posun k udržateľnejšiemu stravovaniu je nevyhnutný,“ zdôrazňuje správa, pričom upozorňuje aj na zdravotné a klimatické výhody. Priemerný občan EÚ konzumuje až o 40 percent viac bielkovín, než je odporúčané, čím si zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a rôznych druhov rakoviny.
Ďalšie dôležité správy
