Je mnoho otázok, ktoré nás čakajú aj po tom, keď na Ukrajine utíchnu zbrane

Ako sa vyvíja súčasná európska bezpečnostná architektúra, popisuje bezpečnostný poradca, bývalý náčelník českej vojenskej spravodajskej služby, generál Andor Šándor.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii politici hovorili o potrebe väčšieho zbrojenia, o nutnosti ďalších dodávok munície pre Ukrajinu. Ako to možno hodnotiť?

Sme svedkami veľkej verbálnej podpory Ukrajiny zo strany politikov. Tá však má svoje obmedzenia. Nemecký kancelár Olaf Scholz hovorí o tom, že je potrebné pomáhať Ukrajine, zároveň hovorí, že urobí všetko pre to, aby sa konflikt nevyhrotil, aby Nemecko nebolo vtiahnuté do ďalšej vojny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že si síce praje porážku Ruska, ale nie jeho rozdrvenie. Mal by povedať, čo podľa neho znamená porážka. Dôležité je to, čo povedal Anthony Blinken − že Krym je pre Rusko červená línia. Tvrdím už dlho, že kvôli Krymu pôjde Rusko do veľkej vojny. To všetko treba vnímať v kontexte.

Zaujímavé je aj to, že postupne dávame Ukrajine zbrane, ktoré sme im mohli dať už pred rokom. To sú otázky, na ktoré je potrebné hľadať odpoveď.

Aký signál teda politici aktuálne vyslali?

Podľa mňa Mníchovská konferencia ukázala, že západný postoj voči rusko-ukrajinskému konfliktu zďaleka nezdieľajú veľké mocnosti v Ázii, Južná Amerika ani Afrika. Musíme sa pýtať prečo.

Je to dané aj tým, že niektoré politické aktivity Západu v minulosti boli minimálne na hrane legálnosti. Keď si zoberieme Irak, Sýriu, všetko sa odohrávalo bez rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Zároveň niektoré krajiny boli Ruskom, respektíve ešte Sovietskym zväzom, dlhodobo podporované – napríklad JAR v čase boja proti apartheidu.

Hlasno hovoríme, že podporujeme Ukrajinu, no osobne si myslím, že v mnohom pokrivkávame. Je otázne, ako ukrajinské vedenie vníma tento rozpor medzi tým, čo hovoríme a čo robíme.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyzval členské krajiny, aby sa pripravili na väčšie dodávky munície pre Ukrajinu. Je to reálne?