Menový výbor japonskej centrálnej banky na záver dvojdňového zasadnutia zvýšil základnú úrokovú sadzbu na približne 0,25 percenta z predchádzajúceho rozpätia nula až 0,1 percenta. Úroky sú tak teraz na najvyššej úrovni od finančnej krízy v roku 2008. Banka tiež rozhodla, že spomalí tempo nákupu štátnych dlhopisov. Urobila tak ďalší krok k normalizácii menovej politiky v čase, keď krajina bojuje s poklesom domácej meny.
Analytici očakávali, že banka menovú politiku meniť nebude. BOJ len v marci ukončila svoju politiku záporných úrokových sadzieb.
Banka tiež zníži objem nákupu štátnych dlhopisov na 18,14 miliardy eur zo súčasných 36,28 miliardy eur. Stať sa tak má do marca 2026.
Rozhodnutie je odrazom rastúcej dôvery centrálnej banky, že sa podarí dosiahnuť jej dvojpercentný inflačný cieľ sprevádzaný rastom miezd. BOJ zároveň zvýšila odhad jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny čerstvých potravín, vo fiškálnom roku 2025 na 2,1 percenta z 1,9 percenta.
Ľudia budú platiť viac za pôžičky.
Zákonodarcovia vládnucej strany vyvíjali tlak na centrálnu banku, aby zvýšila sadzby a zabránila tak poklesu jenu, ktorý je spôsobený veľkým rozdielom vo výške úrokových sadzieb medzi Japonskom a Spojenými štátmi. Vyššie úrokové sadzby znamenajú, že podnikatelia a domácnosti budú platiť viac za pôžičky.
Zvýšia sa ale aj úroky z vkladov. Analytici väčšinou očakávali, že BOJ meniť svoju politiku nebude vzhľadom na to, že ekonomika zostáva krehká a pokračuje kríza životných nákladov. Slabý jen ale tiež zvyšuje náklady na dovoz a hrozí, že bude mať negatívny vplyv na výdavky spotrebiteľov.
Situácia v Spojených štátoch
Rozhodnutie BOJ o sprísnení menovej politiky prichádza v čase, keď sa naopak americká centrálna banka chystá úroky znížiť a zvrátiť tak cyklus agresívneho zvyšovania sadzieb, ktorý spôsobil posilňovanie dolára. Trhy teraz očakávajú, že by k zníženiu úrokov mohol Fed pristúpiť už v septembri.
Ďalšie dôležité správy
