V. Putin uviedol, že Moskva urobí to isté, čo Washington, ktorý podľa svojho piatkového oznámenia začne proces odstúpenia od INF v sobotu a ukončí ho za šesť mesiacov.
Zmluvu INF podpísali obe krajiny v roku 1987 ako kľúčový dohovor o obmedzení zbrojenia vrátane hromadenia jadrových zbraní z obdobia studenej vojny.
Nové rakety stredného doletu
Na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a ministrom obrany Sergejom Šojguom ruský líder tiež uviedol, že Moskva nebude iniciovať ďalšie rozhovory o odzbrojení s Washingtonom. „Počkáme, kým naši partneri dospejú dostatočne na to, aby s nami viedli rovnocenný a zmysluplný dialóg o tejto dôležitej téme,“ vyhlásil.
Šéf Kremľa okrem toho nariadil vývoj nových striel stredného doletu, zdôraznil však, že Rusko ich vo svojej európskej časti ani inde nerozmiestni, pokým tak neurobia aj Spojené štáty.
Ak by Washington po odstúpení od dohody INF umiestnil ďalšie rakety v Európe, Rusko by reagovalo recipročne, pričom tie európske krajiny, ktoré by súhlasili s americkými strelami na svojom území, by boli ohrozené ruským útokom, vyplýva podľa agentúry AFP z vyjadrení V. Putina.
Zmluva skončila krízu
Zmluvu INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Do platnosti vstúpila 1. júna 1988, vyriešila krízu okolo sovietskych rakiet s jadrovými hlavicami, namierených na západné metropoly.
Obom stranám zakázala okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.
